Shining Girls

Shining Girls je velice zvláštny seriál. Moji pravidelní čitatelia sú už zvyknutí, že sa občas rozhorčujem nad scenáristami, ktorí spočiatku nasľubujú bombastické zápletky a šokujúce premisy. Do nich potom lapia diváka a ten, aj keď ho to celé už moc nebaví, vydrží až do konca, pretože je skrátka zvedavý, čo za tým celým je. No a mnohokrát sa ukáže, že aj samotní scenáristi sú zvedaví a vysvetlenie utopia v zmesi všakovakého mlženia a vágnej záhadnosti, poprípade sa tvária, že to predsa nie je dôležité a vlastne samotná cesta bola cieľ. Pretože vôbec nevedia rozumne vysvetliť bizarnú premisu typu vraždiacej videokazety, ktorú si vyhaluzili. 

Shining Girls je presný opakom takýchto príbehov. Začína úplne obyčajne a prvý dojem je dobre nakrútené, mierne temné psychologické krimi s Elisabeth Moss a Wagnerom Mourom (ten čo hral Escobara v Narcos, ale tu je polovičnej veľkosti) v hlavných úlohách. Vraždí sa tam a hej, niektoré okolnosti nemajú okamžité vysvetlenie, ale aj tak to po celú prvú polovicu, čiže sa bavíme o skoro piatich hodinách pozerania, vyzerá úplne normálne. Taký True Detective reznutý so Sharp Objects alebo Unbelievable. Stále čakáme, že to dáko vecne vyriešia. 

A zrazu, švác, cestuje sa časom. A postavy sa zjavujú na rôznych miestach naprieč históriou a do toho dáky zakliaty dom, alebo čo to presne má predstavovať a sme v seriáli, ktorý môže byť alebo totálna ducharina, kde je vlastne jedno, čo a prečo sa deje, pretože bububu, alebo dáka ohromná metafora o rozvrátenom psychickom zdraví a tam už je tým pádom jednom, čo a prečo sa deje, pretože možné je čokoľvek. Môžete si vybrať čo z toho, ja som si vlastne nevybral. 

Ostal som sklamaný, seriál ma bavil. Je skvele spravený, má v sebe niečo z Mullholand Drive a iných Lynchoviek, kde tiež netuším, čo sa deje, ale atmoška je skvelá. Ale spôsob akým ma autori priviedli k akože veľkému rozuzleniu, pričom sa nijako nenamáhali vysvetliť mi pravidlá sveta, ktorý pre svoju hrdinku vymysleli, je divácky hrozne frustrujúci. Takže to skončí a jediné, čo môžem je to prijať, ale vôbec netuším prečo práve tu, práve teraz a práve takto. Najmä posledné dve časti sa v tomto úplne opustia a pozbavia diváka poslednej šance ako tak kontrolovať scenáristov, či si okolnosti a zvraty nevyťahujú len tak z klobúka. 

Možno mi to vysvetlí niekto z vás. Nie je to strata času a už vôbec nie zlých desať hodín, len sa cítim taký dáky vynechaný, alebo čo.