Pentaverate

Doba praje zosmiešňovaniu konšpirátorskej tupoty (čo iné nám aj ostáva, keď nás tak valcuje) a vidno to aj na Netflixe a okolí. Začiatkom roka všetci hovorili o filme Don't Look Up, ktorý však ostal do značnej miere na polceste, pretože bol obťažkaný politickou korektnosťou a tým, že sa tvorcovia brali príliš vážne. Potom prišiel animák Inside Job a to už bol oveľa vydarenejší pokus, jeden z najvydarenejších nielen v tomto žánri, ale medzi vtipnými seriálmi tak vo všeobecnosti. Inside Job si fakt pozrite, ak ste ešte nestihli (hneď idem o ňom sklohniť samostatný článok). A nedávno pribudol na Netflixe seriálik Pentaverate. Ten má zasa úplne iný prístup k téme. 

Pentaverate je v podstate autorsko-hereckým predstavením Mike Myersa. Táto veta asi viac ľudí odstraší, než naláka - predsa len, sme už dospelí a záľubu vo vtipoch postavených na prdení a prvoplánových dvojzmysloch sme viacmenej zanechali v puberte. Pentaverate sa však našťastie vymyká tomuto obvyklému myersovskému étosu. Nie úplne, ale skrátka je to troška inteligentnejší humor. Po celý čas absurdný a v najlepších momentoch dosahujúci priam montypythonovské grády. 

Premisa ani nie je veľmi podstatná. Postarší kanadský TV reportér (veľa vtipov je tam o Kanade) sa v rámci záchrany svojej kariéry dostane do supertajného spolku vyvolených ovládajúcich celý svet a nejako sa to zomelie tak, že ho počas troch hodín čistého času zachraňuje a to všetko v nekonečnej sérii rôzne vydarených skečov, poínt, absurdností, trápnosti a paródií. Je to krátke, rýchle a zábavné. Miestami úprimné výbuchy smiechu, výborne vymyslené intro s Jeremym Ironsom, kopa narážok na reálne celebrity a tak dookola. Skombinujte si staré Myersove špiónske paródie s paródiami na knihy Dana Browna, pridajte znevažovanie dezolátov a trocha toho telesného humoru a máte to. 

Dvojvečerová víkendová zábavička ako vyšitá.