True Detective (tretia séria)

Samotný názov True Detective je vcelku prekladateľský oriešok, takže keď pred rokmi robili český preklad prvej série, nakoniec sa rozhodli pre Temný prípad. A prvá séria na to naozaj sedela, bol to veľmi temný prípad - rituálne vraždy, naaranžované obede, pedofilné záľuby tajomných vysokopostavených mužov a tak ďalej, všetko ako má byť a dokopy s Woody Harrelsonom a Matthewom McConaugheym v hlavných úlohách True Detective vytvoril referenčný rámec pre množtvo nových televíznych kriminálok, za ktoré sa od tých čias vďaka HBO a Netflixu nemusela televízia už nikdy viac hanbiť pred jej bohatším kamarátom kinom. 

Dlhoočakávaná druhá séria v roku 2015 bola sklamaním, nebolo to nijako zvlášť temné, dusivá atmosféra prestupujúca prvú sezónu tu vlastne ani nebola a aj keď to stále bol slušný seriál, v porovnaní s predchádzajúcim pokusom to bol slabý odvar. Jednotlivé série True Detective priamo na obrazovke nič nespája. Majú rovnakého tvorcu, prípadne opakujúcich sa producentov a rovnaký art direction vždy úžasných úvodných titulkov, ale inak sú to úplne nezávislé príbehy s inými postavami, inými prípadmi. Akási antológia modernej kriminálky s autorským rukopisom, pri ktorom sa prelína niekoľko časových línii naraz, aby dokopy vyrozprávali celý príbeh, nie nutne s jednoznačne uzavretým koncom.

Keď sa zjavili prvé diely tretej série, priniesli nadšené reakcie, internetové výkriky o návrate ku koreňom skvelej prvej série, chválospevy na znovuobjavenú temnotu, komplikované sociálne štruktúry a veľa nevypovedaného zla pretekajúceho spomedzi riadkov dialógov. Tu treba povedať, že v HBO sa rozhodli uvoľňovať jeden diel týždenne, takže všetky tie laudáciá reagovali na dovtedy neukončený seriál. Keďže čakať týždeň na nový diel je v mojom veku a s pamäťou tomu primeranou veľmi útrpné, počkal som si kým bude k dispozícii všetkých osem dielov, aby som to potom pekne vstrebal za tri večery, tak ako to mám rád. No a z tohto pohľadu by som bol pri tretej sérii True Detective opatrný s nadšením. 

Začína to dobre, zmiznuté malé deti, volatilné prostredie niekde uprostred vidieckeho amerického sedlákova, kde sú všetci nejako pošahaní. Rozprávanie opäť vyrastá z troch dopĺňajúcich sa časových línií, hlavné postavy si dávajú záležať na svojich traumách a po celý čas trúsia odkazy na tak desivú temnotu obklopujúcu celý tento nešťastný prípad, že ju nevedia ani poriadne vypovedať. Sedem častí to je naozajstný temný prípad, akurát potom príde záverečný diel a ukáže sa, že keby jedna z bočných postáv v prvej časti utrúsila jednu nevinnú vetu (a nebol dôvod, aby ju dusila v sebe), bolo by po celom prípade. Nechať sa sedem hodín vodiť za nos budovaním temna nervózne bzučiaceho ako zle zatvorená chladnička a potom na konci prísť k v podstate nevinnému vysvetleniu, to je facka ktorú tvorcom veľmi zazlievam. 

Chtiac zakončiť tento text nejako pozitívne a motivačne, ak ste ju ešte nevideli, určite si pozrite prvú sériu True Detective, prípadne si ju pozrite aj ak ste ju už videli, pretože jednak to už bolo dávno a zabudli ste a jednak to bude oveľa lepšie využite času, než sa nechať balamutiť trojkou.