Sharp Objects

Smrť dvoch teenageriek v malom zapadákove niekde v Indiane by sama o sebe vystačila na dobrú kriminálku, napríklad na niečo ako bola výborná séria True Detective. Príbeh rodiny, ktorá by nepochybne vyhrala Olympiádu v pretekoch o najpošahanejšiu famíliu, rodiny vedenej na prvý pohľad šialenou a na každý ďalší pohľad ešte šialenejšou matkou by tiež krásne vystačil sám osebe na celý seriál. Rovnako tak zobrazenie života v bezútešných častiach súčasnej Ameriky je fajnový námet (ak také máte radi, odporúčam čítať knihu Ohio od Stephena Markleyho) na plnohodnotne strávených 7 hodín čístého času.

No a Sharp Objects z produkcie HBO je seriál, ktorý od samého počiatku spája všetky tri takéto seriály dovedna. Zastrešuje ich osobou Camille, novinárky a zároveň dcéry onej matky, ktorá sa vracia do svojho rodného zapadákova, aby písala o dievčatách záhadne zmiznutých uprosted unudených, prefetovaných a zaostalých ruín bývaleho amerického sna. 

Takto pospájané to krásne funguje, akurát sa musíte pripraviť na extrémnu porciu depresie, poničených duší, beznádeje, sebaubližovania a vyrovnávania sa s minulosťou, aj s tým, čo príbeh odmotáva v prítomnosti. Hustou lepkavou atmosférou sa Sharp Objects podobá okrem iného aj na seriál I Know This Much Is True, o ktorom som nedávno písal. Je to svojim spôsobom krásne rozprávanie, aj keď miestami kúsok rozvláčne, ale potrebujete mať naň buď povahu alebo aktuálnu chuť presne na tento druh vybičovaných emócií. 

Sharp Objects nie je decentná zábava na tri bežné príjemné večery s blížnym svojim pod dekou. Je to výborný seriál na vaše horšie časy.