Narcos: Mexico

Takže Narcos opustili Kolumbiu aj s Pablom a pustili sa do Mexika. Očakávania veľké, obavy ešte väčšie. Dá sa onen rozprávačský recept použiť, aj keď sa zbavíte charizmatického hrdinu, aj keď už neriešite udalosti a osobnosti tak notoricky známe a tiež aj keď vás už na platforme Netflixu predbehli kolegovia s troma sériami seriálu El Chapo?

Nuž, dá. A funguje to! Ó, ako len veľmi dobre to funguje! Narcos Mexiko je vlastne reštartom celej frančízy, aj navonok sa tvári ako prvá séria samého seba a dá sa pozerať bez toho, aby ste videli predchádzajúce tri kolumbijské série. Je to skrátka nový seriál, akurát používa rovnaký rozprávačský pohľad amerického protidrogového agenta (ten istý hlas čo hovoril kolubijské príhody, ale už bez konkrétnej postavy v príbehu) a podobnú rozprávačskú mustru, ktorá bez debaty funguje rovnako dobre, aj keď namiesto Escobara sú menej známe mená z počiatkov mexických kartelov v 80. rokoch a namiesto kokaínu je polovicu času marihuana. 

Je to skrátka zasa veľmi dobre urobené. Zábavné a dokonca poučné. A nekryje sa to s El Chapom, to sa očividne bude až druhá séria mexických dobrodružstiev, lebo v tejto je El Chapo ešte len taký mexický Boris Kollár. Nedá sa to prestať pozerať kým za sebou nemáte celých 10 hodín. Chcel by som jedného dňa vedieť ľubovolný príbeh porozprávať aspoň tak dobre, ako títo tvorcovia rozpovedali počiatky drogovej vojny. Ide víkend, nachystajte zásoby chrumiek a hulenia a šupsnite na to. Kurz španielčiny pokračuje v plnej sile.

DOPLNENÉ O DRUHÚ SÉRIU  / 18. 2. 2020

Myslím, že seriál Narcos, či už tá kolumbijská  časť, alebo táto mexická je to najlepšie, čo svetu kedy úplne zbytočná, krvavá a kontraproduktívna vojna proti drogám priniesla. Pravdepodobne je to aj jediný ako tak pozitívny efekt celého desaťročia trvajúceho podniku. A to platí aj po druhej sérii mexickej časti príhod o večnom boji medzi narkobarónmi a ich americkými súpermi, ktorí sa ich snažia ak už nie priamo dolapiť, tak aspoň im nejako poškodiť. A platí to napriek tomu, že druhí mexickí Narcos sú zatiaľ asi najslabších desať hodín z celej netflixáckej frančízy. Stále je to Narcos a ja si neviem predstaviť, že príde nová séria a ja si poviem, že to už nemusím vidieť. Ale táto, ktorú som práve dopozeral je v porovnaní s doterajšími táka kúsok rozvláčnejšia. Viac ako doteraz sa venuje politike a vnútroštátnej mexickej diplomacii. Vlastne, keď si to tak spätne premietnem, už to takmer vôbec nebolo o pašovaní drog, ako takom. Narcos sa zmenil na akýsi záznam strategickej šachovej partie, ktorá sa už nehrá na uliciach ale v zasadačkách a luxusných domoch. Viac konverzačka, než akčný seriál s množstvom nastražených a odhalených kuleh.




S týmto vynoveným konceptom pricháda menej prvoplánovej zábavy a viac pomerne komplikovaného vysvetľovania. Lebo nechať vybuchnúť lietadlo, ako to bolo v escobarovských častiach, sa očividne dá vyrozprávať a sfilmovať oveľa ľahšie, než ukázať, ako mal boss mexického kartelu zásadný vplyv na zmanipulovanie celoštátnych volieb v roku 1988. Tým že predchádzajúce série povedali všetky základné a fascinujúce veci o fungovaní celého distribučného reťazca, tejto a každej ďalšej sérii ostávajú skôr už len také detaily a ak chce popri sledovaní neveľmi záživných presunov epicentra moci diváka zabaviť, musí sa presúvať k príbehom bočných postáv, prinášať emócie tam, kde im kedysi stačilo len efektne nadhodiť celkový obraz.

Druhá séria mexických Narcos je teda iné ako tie doterajšie, aj keď stále rozprávaná podobným jazykom. Vyžaduje viac pozornosti, aj trpezlivosti a tvorcovia v nej nemajú toľko možností odmeňovať diváka šokujúcimi odhaleniami a ich originálnym zobrazením. A čo je pre ďalšie série ešte horšia správa, v rámci Mexika sme sa na konci druhej dostali do bodu, od ktorej už všetko veľmi podrobne v troch sériách vyrozprával seriál El Chapo. Nechcel by som byť v koži tvorcov riešiacich, že čo ďalej s celým cirkusom. Lebo dopyt je stále obrovský, akurát je otázne, či ešte bude z čoho variť.