Unbelievable

V tieni nadšenia zo seriálu Mindhunter, najmä z jeho druhej série, sa s oveľa menšou pompou na Netflixe zjavil seriál, ktorý mu nielen môže konkurovať v podstate úplne vo všetkom okrem rozpočtu, ale ešte s ním súvisí aj žánrovo a čiastočne aj tematicky. Volá sa Unbelievable, rovnako ako Mindhunter je inšpirovaný reálnymi udalosťami a metódy psychologického profilovania sériových zločincov, ktorých zrod popisoval práve Fincherov seriál, tu v praxi aplikujú dve policajné vyšetrovateľky pátrajúce po páchateľovi dlhej série znásilnení na západnom pobreží USA na prelome tisícročí.

Okrem toho, že je fascinujúce sledovať podrobne rozpitvané a scenáristicky extrémne dobre zvládnuté premýšľanie na strane policajtov, Unbelievable prináša v podstatnej časti svojich cca desiatich hodín aj príbeh jednej z obetí, mladého dievčaťa, ktoré nahlási znásilnenie, ale vďaka prístupu policajtov (iných ako dve hlavné hrdinky) sa z pozície obete presunie do pozície obžalovanej, lebo sa ľuďom, ktorí ju mali chrániť, podarí ju presvedčiť, že si to vlastne celé vymyslela. Ak by aj celý seriál nebol sám o sebe skvele napísaný, s výbornými hereckými výkonmi, už len kvôli tejto jednej línii by bol povinnou jazdou a pokojne by ho mohli premietať všetkým tým mudrlantom, čo v podobných prípadoch okamžite prichádzajú s obviňovaním obetí, hlasným čudovaním sa, že sexuálne násilie nenahlásili oveľa skôr, alebo hľadajú a zveličujú nedostatky vo výpovediach dievčat prechádzajúcich neuveriteľnými traumami, len aby na úkor obetí sami seba ochránili pred vlastným strachom a úzkosťou, poprípade si šírili svoju vlastnú agendu. Takýto seriál by úplne pokojne mohol ako národná pedagogická pomôcka vzniknúť v slovenských reáliách, či už by stvárnil príbeh ženy, ktorá po rokoch označila biskupa Chautura za svojho dávneho zneužívateľa, príbehy dievčat sexuálne zneužívaných vedúcimi v tábore Chachaland, ktorí, za výdatnej podpory ľudí zamestnaných v renomovaných médiách, na spochybňovaní integrity obetí kompletne postavili svoju doterajšiu verejnú obhajobu, alebo ľubovoľnú z podobných tunajších drám, ktoré vždy pritiahnu aj svorku internetových sadistov radostne kopúcich do obetí. 

Spôsob akým Unbelievable predstavuje extrémne zauzlenú psychológiu spoločnosti opakovane zlyhávajúcej v deklarovanej snahe pomáhať obetiam sexuálnych trestných činov je v rámci bežnej a ľahko pochopiteľnej popkultúry jedinečný. Podobný edukačný účinok sa podarilo bez útrpnej snahy o vzdelávanie pred pár rokmi dosiahnuť aj seriálu13 Reasons Why, kde išlo o teenagerské samovraždy, alebo Atypical, čo bol zasa hlboký a predsa dobre stráviteľný náhľad do sveta dospievajúceho autistu. Unbelievable túto službu robí pre obete sexuálneho násilia a popri tom všetkom ostáva skvelým kúskom poctivej filmovej zábavy, napínavým príbehom policajného vyšetrovania, mindhunterovského odhaľovania čŕt potenciálneho páchateľa na základe jeho správania k obetiam a ešte ostalo kus priestoru aj na sarkastické hlášky.

Aj keď to vyzerá, že touto jednou sériou tvorcovia vyrozprávali celý príbeh, ako sa pred rokmi stal v skutočnosti, už len kvôli vzájomnej chémii medzi oboma hlavnými hrdinkami (hrajú ich Toni Collette a Merritt Wever), by si obe policajtky, zaslúžili, aby Unbelievavable pokračoval nejakou ďalšou sériou, pokojne už aj s kompletne vymysleným príbehom. Bola by škoda len tak rozpustiť takú parádne fungujúcu dvojicu. Ak vám po záverečných titulkoch budú obe okamžite chýbať, čo podľa mňa budú, tak Toni Collette si pozrite vo vydarenom vzťahovom štyridsiatnickom dramedy seriáli Wanderlust a Merritt Wever zachraňuje svojou prítomnosťou o kus priemernejší westernový seriál Godless.