Succession

Vedel by som napísať celý rebríček vecí, ktoré ma na seriáli Succession bavili najviac. Od charakterov jednotlivých postáv konzistentne premakaných do najmenších idiosynkrázií, cez skvelé dialógy zábavné samé o sebe až po vynikajúco vymyslené zábery oboch doteraz existujúcich sérií. Succession je pre mňa po dlhej dobe seriál, pri ktorom mám chuť vybehnúť na ulicu, chytať náhodných okoloidúcich za goliere kabátov a triasť nimi dovtedy, kým nesľúbia, že si to tiež pôjdu pozrieť. 

Celé je to o rodine starého a najmä superbohatého globálneho mediálneho magnáta. Zlé jazyky hovoria, že inšpiráciou je reálna postava Roberta Murdocha a jeho synov, ale právnici zastupujúci tvorcov seriálu odporučili tváriť sa, že nie. Primárna zápletka je sleduje boj potomkov o to kto zasadne na perspektívne uvoľnený trón na vrchole celého impéria. Úžasnú hĺbku seriálu ale dáva bezpočet menších dramatických oblúkov, ktorých odporne bohatí ľudia riešia presne tie isté rodičovsko-vzťahovo-životné psychózy, ako my ostatní, akurát majú pritom na účte sumy o 4 až 6 núl väčšie a morálne parametre ich bubliny sú očividne úplne inde, než tie naše. 

Veľmi sa mi z podobného prostredia páčil aj seriál Billions, ale toto je ešte lepšie (miestami tematicky skrížené s The Loudest Voice) a to sa naozaj nechcem rúhať. Succession má väčšie ambície, nezakladá si ani zďaleka tak na formálnych efektoch a na tom, aby všetko bolo vypointované a vizuálne pôsobivé. Naopak, kamera miestami pôsobí až dokumentárne, postavy sú v prvom rade ľudské a celé je to vážnejšie a ušpinenejšie. Succession je na HBO, druhá séria je ešte z roku 2019 a tretia séria by už mala byť vo výrobe. Okamžite sa do toho pustite a keď budem vami triasť na ulici, tak povedzte, že už pozeráte, nech môžem ísť evanjelizovať niekoho ďalšieho.