Mindhunter

Mindhunter má čerstvo vonku napäto očakávanú druhú sériu a ja som práve s hrôzou zistil, že som v roku 2017, keď seriál začal, nejako pozabudol napísať o tej prvej. Ale zasa napísali mnohí iní, Mindhunter je jeden z tých mála seriálov, ktoré prekročili netflixovú bublinku a stali sa mainstreamovými popkultúrnymi udalosťami, takže mne už stačí len veľmi stručný všeobecný úvod. 

Mindhunter je z technického hľadiska seriál, ktorý, ak to ešte niekomu na jeseň 2017 nebolo jasné, definitívne potvrdil, že produkcia Netflixu alebo HBO môže nielen konkurovať veľkorozpočtovému klasickému kinu, ale dokáže ho aj v mnohom prekonať. Napríklad tak, že vezmete režiséra ako je David Fincher a neobmedzíte ho dvoma hodinami jednej návštevy kina, ale necháte ho svoje rozprávanie rozvinúť na desiatich hodinách desaťdielneho seriálu, ktoré potom zverejníte všetky naraz, takže sa dajú pozerať rovnako nepretržite, ako bežný film. A Fincher na desiatich hodinách vytvoril prvú sériu Mindhuntera. Ďalších 9 hodín rozprávania pridal v novej druhej sérii. Predstavte si, že by na takejto ploche mohol kedysi vyrozprávať film Seven, čoho všetkého sme sa mohli dočkať. 

Obsahovo je Mindhunter príbehom o neľahkých prvopočiatkoch behaviorálnych vied a serióznej psychológie v policajnej praxi. Výrazne inšpirovaný reálnymi udalosťami, prvá séria sa odohráva buď v prostredí väzníc, kam hlavní hrdinovi z FBI chodia robiť rozhovory s masovými vrahmi, aby sa naučili niečo o špecifikách ich myslenia, alebo v provizórnej podzemnej miestnosti v pobočke FBI, odkiaľ sa snažia svojou expertízou riešiť prvé prípady. Profesné príbehy sa prepletajú s osobnými, vraždiaci psychopati vysvetľujúci svoje pohnútky sú mrazivo dokonale napísaní. Mindhunter je v prvej sérii v podstate rozhlasová hra, takmer čistá konverzačka, ale kombinácia neošúchateľnej témy a dokonalého remesla to celé drží pokope a urobila z Mindhuntera seriál, ktorému v roku 2017 mohla konkurovať hádam len skvelá prvá séria Handmaid's Tale.

A to je pekný oslí mostík do súčasnosti

Pretože druhá séria Handmaid's Tale bola, v lepšom prípade, rozpačitá, na tretiu som si zatiaľ ešte ani nenašiel čas. Na tretiu sériu Mindhuntera však budem čakať jak Kočner na právnika, taká dobrá a napínavá je dvojka, ktorú Netflix pridal len pred pár dňami. Ak bola prvá séria skôr budovaním teórie, druhá je vyslovene aplikácia v praxi. Väčšinu priestoru tvorí vyšetrovanie prípadu desiatok zavraždených detí v Atlante na prelome 70. a 80. rokov. Ubudlo rozhovorov s psychopatmi aj osobných liniek v druhom pláne. Týchto 9 hodín natočil Fincher a ostatní spolupracujúci režiséri, ako takmer klasickú temnú kriminálku. Viac poctivej tradičnej policajnej práce, menej psychologických dohadov. Vcelku dobre by to mohlo fungovať aj ako samostatná dokumentárna dráma, ale ešte lepšie to funguje sťaby druhá séria Mindhuntera. Na jej konci zistíme, že sme sa kráľovsky bavili, báli a nervovali, až sme si zabudli všimnúť, že seriál kúsok odišiel od svojho pôvodného sľubu porozprávať nám o revolúcii, ktorú do policajnej práce priniesla psychológia. Je však veľmi pravdepodobné, že v tretej sérii, poučení tým, čo zažili v Atlante sa k tomu hlavní hrdinovi a hlavná hrdinka (tá v druhej sérii mala výrazne menej priestoru) zasa vrátia. A ak aj nie, je to fuk, lebo ak to budú robiť takto dobre, môžu mi s jedným dôrazom na skúmanie mysle masových vrahov pokojne prerozprávať aj telefónny zoznam.