Flowers

Flowers je najčudnejší seriál, aký som kedy videl. Ale keď to napíšem len takto, neobsahuje to v sebe moje nadšenie z neho. Lebo čudné môže byť hocičo a očividne existuje mnoho druhov čudnosti. Teda vedzte, že v prípade Flowers sa bavíme o tom najpozitívnejšom druhu čudnosti, aký na čudnostnom spektre existuje. Chcel by som aj nejako bez spoilovania povedať, že o čom je. V skratke - jeho prvá séria je podľa mňa o depresii a druhá o šialenstve. A už zasa to neznie ako jednoznační odporúčanie, ktorým by tento text chel byť. Neostáva mi nič iné, len to napísať napriamo: Flowers je skvelý, aj keď veľmi čudný, seriál o depresii a šialenstve, ktorý si napriek týmto nevábne vyzerajúcim témam musíte pozrieť. 

V jeho centre je čudná rodina Flowersovcov. Žijú na takých čudných anglických lazoch. Otec rodiny je autorom čudných temných detských knižiek a hneď v prvej scéne prvej časti sa snaží obesiť sa. Jeho manželka (hrá ju zasa raz skvelá a medzičasom oscarová Olivia Colman) s ním žije v čudnej forme otvoreného vzťahu. Majú dve deti, jedno čudnejšie než druhé. Syna Donalda, ktorý je vlastne vcelku dobre prirovnateľný k onomu celosvetovo známemu Donaldovi a dcéru Amy, autorku čudných hudobných kompozícií. Do toho ešte majú Shuna, japonského ilustrátora, ktorý žije s otcom rodiny v jednej chyži, z pasie kreslí perverzné manga komixy a všetkých sa snaží obaliť svojou pozitivitou. Najčudnejší charakter v celom seriáli, nečudo že ho hrá samotný autor scenára. A takto opísané to je sotva z polovice čudné oproti tomu aké je to čudné naozaj. A len z úplne malej časti to je v takomto opise zaujímavé a zábavné v porovnaní s tým, aké je to zaujímavé a zábavné naozaj. 

Flowers je britská produkcia a už to samé osebe hovorí veľa. Asi najbližšie zo všetkého čo som kedy v podobnom formáte videl to má k inému britskému seriálu The End Of The F***ing World. Ten si musíte mimochodom pozrieť tiež, aby ste sa mohli tešiť na blížiacu sa druhú sériu. Ako to v britských seriáloch chodí, aj Flowers je rozdelený na série po šiestich cca 23-minútových dieloch. Zatiaľ boli nakrútené dve, čiže necelých 6 hodín zábavy a ak som koniec tej druhej pochopil správne, tretia séria sa už nechystá. Ten podmieňovací spôsob je pri tomto úžasnom kuse kreatívneho a temného rozprávania obzvlášť dôležitý. Všetky tie výlety do duševných hlbín, flashbacky z minulosti a mysteriózne zákutia depresiou prípadne rovno šialenstvom zakúšaných myslí neposkytujú jednoznačnú interpretáciu. Že je to veľmi ľudské, krásne, inteligentné, miestami vtipné, miestami smutné a tak celkovo vynikajúce, o tom nie je žiadnych pochýb. Čo sa ale presne udialo, ako je to uzavreté a či naozaj, to je už výrazne závislé od toho, kto a akými očami sa na Flowers pozerá. 

Okolo Flowers nie je žiadny hype, Netflix to nijako nepodsúva, ani vlastne neviem, ako som sa k tomu preklikal a prečo práve na toto som klikol, ale som veľmi rád, že sa tak stalo. A vy buďte tiež, lebo toto je veľmi dobre ukrytý klenot.