The End of The F***ing World

Ak ste si pozreli seriál Atypical, o ktorom som tu nedávno písal a bavil vás, tak tu mám pre vás niečo, čo by vás malo baviť tiež: The end of the f***ing world. A nie preto, že je to podobné. Práveže je to celkom iné, tak iné ako len dva príbehy s podobným typom hlavných hrdinov môžu byť. Oboje je o mladých ľuďoch, takých ktorých problémy dospievania idú výrazne za hranu toho čo sa aj v tejto inak pestrej oblasti dá považovať za normálne nenormálnosti. V Atypical je osemnásťročný autista, tu je sedemnásťročný podobne vykoľajený mládenec James a jeho nemenej čudná kamarátka. To prvé je vyrozprávané poctivým scenáristickým remeslom pre amerického diváka, a teda dosť naistotu, a The end of the f***ing world je naopak britská produkcia, plná čierneho humoru, miestami absurdná, fungujúca na strohých pančlajnoch namiesto dialógov a ignorujúca toľko z reality, ako sa len dá, aby to celé držalo pokope. Atypical sú hraniční psychopati strednej triedy, End of the f***ing world zasa z prostredia anglického white trashu. Pozriete si oba seriály a rovno môžete v Sládkovičove odovzdať sociálnu štúdiu ako dizertačku. 

TEOTFW má síce osem dielov, ale každý má len 20 minút, takže dokopy to nie je ani jeden Pán prsteňov. Také krátke diely znamenajú, že sťaby skúsení seriálisti sa ešte len usadíte a už to je aj na konci, binge-watch faktor tým pádom na maxime. O deji toho nechcem veľa hovoriť a ani netreba, pozriete si prvý kúsok a hned viete, či chcete alebo nechcete pokračovať. Ja vás len ubezpečím, že také aké je to čudné na začiatku to už bude po celý čas a možno aj čudnejšie. Pre mňa je toto veľmi pozitívny druh čudného, príjemná deviácia od bežnej netflixovskej rutiny, ale je tiež možné že sa nájdu takí, ktorí to s wtf?! výrazom vypnú po prvej časti. Tak ako je to plné výbornej indie hudby, tak je to indie po všetkých ostatných stránkach. Treba sa na to prichystať a rovno dnes skúsiť. Ak zapnete teraz, ešte v pohode stihnete ísť spať v riadnom hracom čase.

DOPLNENÉ O DRUHÚ SÉRIU / 25. 11. 2019

Ono v prvom rade nebolo dlho ani jasné, či TEOTFW bude nejakú druhú sériu mať, alebo či by ju vôbec mal mať, ak už sa bavíme úprimne. Čo by asi tak mohlo v tej druhej sérii byť, keď tá prvá vyzerala uzavretá a dopovedaná? No a nakoniec ju má a už len to, že ju má je v podstate veľký spoiler a nikomu, kto videl prvú sériu netreba vysvetľovať, čo tým presne myslím.

Písať niečo z deja druhej série je tým pádom spoiler na spoiler a hrozitánsky ošemetné, takže dej vynechám. Druhá séria je. To potrebujete vedieť. Sú v nej nejaké nové postavy, aj to ešte môžem prezradiť. A potom už len formálne veci - stále je to jeden z najčudnejších seriálov, aké Netflix ponúka, dokonca by som povedal, že druhá séria ide v tomto aspekte ešte kúsok ďalej. Divní ľudia obklopení ešte divnejšími ľuďmi, s veľmi divnými motiváciami v divnej zápletke. Výsledok však nie je divný, výsledok je skvelý. Jarmush (kým ho to ešte bavilo) spojený s Lynchom a to celé preliate omáčkou z Gondryho.

Počul som hlasy ľudí, ktorých druhá séria sklamala, lebo im pripadala ako nadstavenie a vykradnutie prvých ôsmich častí. Presne rozumiem odkiaľ sa toto videnie vzalo, ale nesúhlasím s ním. TEOTFW ako seriál je jedna veľká zmes všakovakých remeselných a rozprávačských idiosynkrázií a druhá séria sa skrátka drží atmosféry, popierania reality a absordnosti prvej série. Či ju občas kopíruje? Hej, kopíruje. Ale to čo kopíruje je tak jedinečné práve pre tento konkrétny seriál, že správny výraz nie je kopíruje, ale rozvíja. A ja som toto rozvíjanie zhltol aj s navijákom.

Pre mňa za mňa by s týmito dvoma hlavnými hrdinami mohli nakrútiť aj každodennú reality show a aj tak by ma to veľmi dlho bavilo pozerať. Že tomu v týchto nových ôsmich dieloch dali krásne posolstvá o láske, nech je akákoľvek a ľpení na živote, nech je ešte viac akýkoľvek, to už beriem ako neodolateľný bonus.