Favoritka

Hlavná cena na Berlinale, 5 nominácii na Zlatý glóbus, v hlavnej úlohe Olivia Colman, ktorá bola výborná v skvelom anglickom seriáli Broadchurch (tiež Emma Stone z Maniac) a ešte to aj kopa ľudí chváli. Toľko k veľkým očakávaniam od filmu Favoritka, ktorý sa práve teraz dá vidieť v tunajších kinách. Vybrali sme sa na to včera s neurčitou zvedavosťou, lebo historická téma je vážna, ale trailer sľuboval komédiu.

Komédia to rozhodne je. Aj vážna téma to rozhodne je tiež a Olivia Colman je tam neuveriteľne dobrá. To čo v úlohe mierne pribrzdenej a na kraľovanie úplne nevhodnej anglickej kráľovnej Anny zvládne zahrať už len očami a subtílnou mimikou je neuveriteľne. Časť scén stojí vyslovene na jej herectve a ona je presne to, čo robí z Favoritky vážny film. Okolité postavy naopak dodávajú komediálny rozmer. Dve hodiny v kine ubehnú ako nič, ale výsledný dojem je kúštik zmätený. Miestami Favoritka funguje ako paródia na podobné historické filmy, prvoplánový humor, váľanie sa v blate, grcanie a tak. Potom sú tam miesta s veľmi podprahovým a inteligentným humorom a vcelku by som povedal, že primárnym zámerom bolo práve teraz nakrútiť historický inotaj ukazujúci Trumpa a podobných mentálne subnormatívnych vládcov zmietaných všeličím iným len nie je rozumom a teda ľahúčko ovplyvniteľným cez tie najprimitívnejšie útoky na prvú signálnu. 

Samotná zápletka nie je nič nevídané, dokonca sa tam ani nestane šokujúci zvrat, ani to nemá zásadné prekvapenie na konci. Atmosféra, herectvo, presne vypointované scény a snaha zreálniť a poľudštit nafufňané predstavy o historických osobnostiach sú dôvody, pre ktoré na Favoritku ísť. Hlavne tým posledným to troška evokuje postmoderné mixovanie žánrov, ako to robil Baz Luhrmann a je teda vec osobného vkusu, či pôjdete do kina s tým, že vám niečo vo filme zmení pohľad na svet, alebo sa pôjdete len nechať zabaviť. Toto je jednoznačne ten druhý prípad. Troška ma omíňa otázka, že prečo vlastne to dostalo toľko ocenení, ale strata času ani peňazí to rozhodne nebola.