Roma

A teraz pre zmenu film, ktorý zbiera ocenenia, všetci ho chvália a ešte ku všetkému je aj fakt dobrý a tie chvály sú úplne zaslúžené. Roma sa volá (aj keď ani po jeho pozretí netuším, že prečo práve takto), nakrútil ho Alfonso Cuarón a má 135 minút. 

Prečo má 135 minút, to pochopíte hneď z prvého záberu. Cuarón má čas, Cuarón sa nikam neponáhľa a najmä Cuarón nakrúca tak, ako napríklad Franzen alebo Irwing píšu. Opisuje bežný banálny život, v tomto prípade život strednotriednej mexickej rodiny v 70. rokoch - otec, mama, 4 deti, dve slúžky, pes. Prvú hodinu sa vo filme nič nedeje, len život. A ani keď sa už niečo diať začne, nie je tomu na príčine nejaký veľký tresk, to sa len tak na hladko kĺžuce banality začnú lepiť drobné trenia, a za pár minút si uvedomíte, že sa naozaj niečo deje. Zistíte to podľa toho, že fyzicky na sebe cítite stupňujúce sa napätie, nervozitu, úzkosť. Keď potom film kulminuje, je nervydrásajúci a to je presne to čaro dokonale podrobne vyrozprávaného života, cez ktorý poviete o postavách všetko čo musíte, a vďaka čomu už v kľúčových chvíľach nepotrebujete nič, žiadne veľké katalyzátory, žiadne vysvetlenia, dráma vzíde prakticky z ničoho a je to ten najpresvedčivejší druh drámy, aký sa dá na diváka zoslať. 

Cuarón onehdá nakrútil Gravitáciu a tam použil presne tie isté prostriedky, akurát jeho rozprávačské majstrovstvo nemuselo byť natoľko zrejmé, keďže ho zakrylo vesmírne prostredie, beztiažová fyzika a podprahová agorafóbia. Tu v Roma to všetko zvláda na oveľa obyčajnejšom pozadí. Čistý rozprávačský génius, navyše podporený neuveriteľne reálne pôsobiacimi kulisami, výpravou a množstvom zamestnaného komparzu, aby vytvoril atmosféru pulzujúceho, hučiaceho Mexico City niekedy pred 45 rokmi. Dokonalé z každej strany, nedajte sa v žiadnom prípade odradiť extrémne pomalým rozbehom, to všetko má svoj zmysel. Roma je na Netflixe, ale myslím, že to ide alebo pôjde aj v kinách, najmä po tom, ako to pravdepodobne pozbiera dákych Oscarov. Určite patrí k povinnej výbave.