Maniac

Nuž, toto sa mi nebude písať ľahko. Lebo tak nejak prvotne, jednoručne, mám nutkanie napísať, že seriál Maniac, ktorý šupli nedávno na Netflix, je blbosť. Nudil som sa pri tom? Nudil. Povedal som si viackrát, že preboha prečo to vlastne pozerám? Povedal. Tak to asi musí byť kravina. 

Lenže, keby to bola taká kravina, dopozeral by som to celých 10 dielov? Nedopozeral. Bolo v tom niečo, čo ma napriek všetkému donútilo pozrieť si ďalší diel? Bolo, očividne. Urobil som na konci zmierlivé, áááá veď dobre? Urobil.

Maniac má výborné prvé dva diely. Prostredie je krásne vymyslené, také 80. roky krížené s utopickou budúcnosťou. Aj zápletka, v ktorej sa partia ľudí podujme na farmaceutické testy lieku sľubujúceho vyriešiť psychické problémy ľudstva vyzerá dobre. Lenže potom sa z toho stane akoby Večný svit nepoškvrnenej mysle, len s tým rozdielom, že Večný svit je skvelý film, kde je všetko na svojom mieste a aj úplné haluze majú jasný zmysel a Maniac nie je. 

Minimálne polovica celého času sa odohráva ako zmes rôznych alternatívnych realít v hlavách hlavných postáv a je to také, že keby to bolo celé iné, stále by to rovnako fungovalo aj nefungovalo. Kopa haluzí, ale nie je to veľmi premyslené, troška by som až povedal, že to scenáristi dáko improvizovali a na konci náhodou niečo zmysel dalo a niečo sa ukázalo ako úplne zbytočné. 

Maniac je v prvom rade seriál, nad ktorým sa nemôžte zamýšľať, lebo potom zistíte, že je to vlastne len také povrchné cvičenie bez hĺbky, aj keď o tú hĺbku mu navonok stále ide. Tiež to po celý čas nevie, či to chce byť vážne kino alebo komédia hraničiaca s fraškou, či herci hrajú dramatické charaktery, alebo robia dáku insitu, či sú scenáristi ambiciózni nad svoju zručnosť alebo len tak leniví. 

Nakoniec každopádne z toho vypadne dáka pointa, ktorá chvíľu aj dáva zmysel a zachraňuje to, ale žeby to nebola strata času, to ani teraz neviem úplne presne povedať. Vyberte si.