Black Mirror

Aby som nemusel nový rok otvárať sklamaním, stihnem to radšej ešte tento rok. Štvrtá séria Black Mirror. Tak dlho sa na ňu čakalo a predvčerom prišla, všetkých šesť epizod naraz. Ak nie ste oboznámený s Black Mirror, tak jednak robíte chyby a dvak ide približne o toto: Je to seriál alebo skôr voľná séria cca hodinových filmových poviedok, ktoré navzájom takmer nijako dejovo nesúvisia, postavy ani herci sa neopakujú, menia sa aj režiséri atď. Spoločným bodom je len podobné autorské premýšľanie, pohrávanie sa s naoko príťažlivým scifi tézami, ich domýšľanie a ukazovanie, ako by asi svet vyzeral keby... keby všetci vedeli, čo si o nich iní myslia... keby sa ľudia mohli neustále navzájom hodnotiť a podľa toho by klesala a stúpala ich dôležitosť... keby sme dokázali uchovať každú našu spomienku a hocikedy sa k nej vracať... atd... nechcem minúť všetky trojbodky vo vesmíre. 

Tento autorský systém sa skvele ujal najmä preto, že v prvých troch sériách sa podarilo prísť so skvelými nápadmi, nečakanými pointami a množstvom námetov na divácke premýšľanie. Black Mirror sa stal mainstreamovým hitom, pretože pôsobil ako taka popularizačná verzia varovných záverov nejakého futurologického a mierne technopesimistického kongresu, takmer vždy sa mu podarilo dostať pod povrch a na anekdotických príbehoch vyrozprávať podstatné myšlienky o ľuďoch a modernej spoločnosti, budúcej hypotetickej aj súčasnej reálnej. Takže sa s veľkým napätím čakalo na nové príbehy.

Aby bolo jasné, pozrieť si ich všetkých šesť za dva večery nebol žiaden problém. Je to zábava, odsýpa to a aj keď som teda bol čoraz sklamanejší tým, čo sa mi dostávalo, očakávania z minula ma vždy hravo primäli pozrieť si ďalšiu epizódu. Nuda to teda nie je. Len to zrazu je také... čo ja viem... neinšpiratívne. Z premýšľania vízií sa v štyroch poviedkach stali naozaj len anektody. Vlastne len dva z nových príbehov sa držia pravidiel, ktoré si dal seriál v prvých troch sériách a ktoré na ňom boli to najlepšie.A aj tie dva boli také akési nepresvedčivé. Cítiť z toho útrpnú snahu prísť s niečim šokujúcim, narvať do poínt všetko, čo ľudia očakávajú a zároveň aj mentorstvo a sprostopovedané moralizovanie. Vo výsledku je to celé buď predvídateľné, alebo až príliš prekomplikované a najmä zamerané na kostry príbehov samotných postáv, nie na svet, v ktorom sa tie príbehy odohrávajú. A do toho ešte čisto samoúčelná tretia poviedka Metalheads, pri ktorej fakt neviem prísť na dôvod, prečo ju vôbec nakrútili a ak už hej, tak prečo práve ako súčasť Black Mirror. 

Keby táto séria bola prvá, asi by sa ďalšie ani nenakrúcali. Takto s troma skvelými pred ňou sa uživí, možno sa pár divákov aj nadchne ako v minulosti, aspoň sčasti, ale celkovo veľké sklamanie, pocit vaty a autorského vyčerpania. Smutné, viem. A už viete aj vy. Stále však platí, že ak ste doteraz nevideli prvé tri, tie sú povinnosť.

----- Doplnené 11. 6. 2019 -----

Aj po sklamaní zo švrtej série a po tom ako na prelome rokov prišla blackmirrorová frančíza so vcelku nedôstojným pokusom o akési nové interatívne televízne médium s názvom Bandersnatch (tu je o ňom celý text), stále ešte ostalo pár ľudí, ktorí s nádejou na znovuvzkriesenie pozerali na piatu sériu. Tú Netflix uvrhol do sveta pred pár dňami a mnohé o nej povie už len strohý fakt, že nemá šesť dielov, ako bolo doteraz zvykom, ale len tri. 

Doterajší prístup ostal zachovaný: jednotlivé nesúvisiace poviedky, každá na hranici sci-fi a záverov futorologického kongresu. Premýšľanie nad stavom terajšieho sveta za pomoci hypertrofovania dnešných trendov. Jedinou výnimkou je druhá poviedka, ktoré nie je nijakým spôsobom o budúcnosti, vystačí si kompletne s prítomnosťou a je moralizovaním nad tým, kam sme to už dosiahli so sociálnymi sieťami. Táto poviedka je zároveň jednoznačne najlepšou z celej trojice, lebo aj keď nie je nijako vizionárska a morálne je troška lacná, aspoň je pekne nakrútená so silným príbehom. Uživila by sa aj v prvých troch sériách, v zlatých časoch Black Mirror. 

Prvá z poviedok je natoľko obyčajná, že na druhý deň som mal vôbec problém si na ňu spomenúť (spomenul som si s trochou námahy, je vcelku ok, len nuda), zato tretia je tak hlboko pod úrovňou všetkého s čím doteraz Black Mirror prišiel, že si ju budem pamätať ešte veľmi dlho, ale nie je ten dobrý spôsob pamätania. Je úplne vyškriabaná z päty, niekde na hranici nedotiahnutej scenáristiky a insitnej komédie. Vzhľadom k tomu ako práve na doťahovaní detailov a domýšľaní konzekvencií doteraz stál a padal celý seriál, táto vec s Miley Cyrus je výnimočný priekak. 

Naďalej platí to, čo platilo už pred rokom a pol, po štvrtej sérii. Black Mirror treba vidieť len prvé tri série, potom môžete pokojne skúsiť niečo iné.