Atypical

Atypical je seriál, od ktorého podľa upútavky nič nečakáte, maximálne tak ďalšiu viac-menej a skôr menej než viac vtipnú, moderne strihnutú komédiu, kde sa rieši dospievanie, vzťahy rodičov a teenagerov a tieto bežné veci, ktoré už boli nakrútené tisíckrát. Nič v princípe proti tomu, len nie vždy sa z toho podarí vyťažiť dobré pozeranie. V prípade Atypical sa to však velice podarilo a asi najmä preto, že to nie tak úplne žánrové klišé.

Hlavným hrdinom je totiž 18 ročný autista. 

Nie je na autistickom spektre tak ďaleko, aby nevedel ako tak fungovať, chodí do normálnej školy s normálnymi deckami, ale nie je ani až tak samostatný ako Sheldon z Teórie veľkého tresku a už vôbec to nie je žiaden Sherlock Holmes. Chodí k terapeutke a tá mu poradí, že by možno mal začať romantickú časť svojho života, nájsť si frajerku a tak vo všeobecnosti nejako prestať byť dieťaťom a snažiť sa posunúť smerom k dosleposti. Až potiaľto stále ešte regulérne teenagerská komédia a už by aj človek čakal prvý fekálny prípadne ejakulačný vtip, ale nie. Atypical sa veľmi rýchlo vykľuje ako veľmi citlivý príbeh, možno dokonca až edukatívny, minimálne určite oči otvárajúci.

Celých desať dielov prvej série sa v prvom pláne rieši svet autistického dospievajúceho človeka a veci, s ktorými sa musí vysporiadať ani nie tak on sám, ako najmä jeho okolie. V ďalších plánoch ešte riešime manželstvo jeho rodičov a život jeho podobne dospievajúcej ale normálne nasetupovanej sestry. Je to vtipné takým tým nečakane láskavým spôsobom. Ak sa vám The Big Bang Theory zdalo priveľmi ľahkovážne žartujúce o vážnej téme (lebo aj takých ľudí poznám), toto vám isto vadiť nebude. Ťažko povedať či je to nejako napínavé, rozhodne to je však veľmi dobre a ľahko strávených sedem či osem hodín čistého času. A ten chalanko čo hrá hlavnú postavu musí byť skvelý herec alebo je sám autista, pretože mu veríte úplne každé slovo.

DOPLNENIE O DRUHÚ A TRETIU SÉRIU / 18. 11. 2019

Atypical má za sebou ďalšie dve série. Sam Gardner, to je ten hlavný hrdina, sa počas nich dostane zo strednej na vysokú, musí s vyrovnať s množstvo ďalších prekážok, ktoré bežným ľuďom ako prekážky ani neprídu a všetci ostatní okolo neho majú toho vo vzájomne sa prepletajúcich problémoch tiež dosť. Zvlášť v druhej sérii Atypical krásne napreduje na svojej ceste priblížiť svet ľudí z autistického spektra nám ostatným, bez vzbudzovania ľútosti, alebo nebodaj posmechu. V tomto smere je to užitočný a vynikajúci seriál, nakrútený ako niekoľkoročný výsek z normálneho života, v ktorom sa vlastne nič dramatické nestane. O to ťažšie je to nakrútiť tak, aby to nebola nuda.

Ako sa dej hýbe ďalej, primárna dejová línia ustupuje trošku do úzadia. V tretej sérii sa už s rovnomernou dôležitosťou rieši dospievanie Casey, Samovej sestry aj vzťah ich rodičov. Tretia séria tiež mení pravidlá rozprávania, zrazu sa v nej tvorcovia snažia o skečovitosť a pointy končiace jednotlivé scény, akoby sa báli, že sa dostali priveľmi ďaleko do vážneho rozprávania a potrebujú ho silou-mocou kúsok odľahčiť. Nemôžem povedať, že by som bol fanúšikom týchto výletov do čistej komédie, ale ani nijako zásadne nevadia, samotný základ seriálu, to ako ho ťahá niekoľko základných príbehov a inteligentná, láskavá atmosféra ostávajú zachované. Myslím, že z konca tretej série sa dá usudzovať, že príde aj štvrtá a to je dobre. Atypical, seriál v ktorom sa okrem iného dozviete o živote tučniakov viac ako z prírodopisných dokumentov o živote tučniakov, si rozhodne dajte.