The English Game

Keďže si Netflix všimol, že ma bavia futbalové seriály, trebárs ten o Sunderlande alebo o Maradonovi v Mexiku, rozhodol sa urobiť v našom vzťahu závažný krok vpred a ponúknuť mi futbalový seriál, ktorý však nie je dokumentom, ale normálnym filmovým príbehom s futbalovým, resp. pra-futbalovým pozadím. Volá sa The English Game a tentokrát sa umelá inteligencia nepomýlila.

V Anglicku končí 19. storočie, svet sa prudko mení a futbal ako oficiálny šport je na úplnom začiatku. To je scenéria tohto krásneho, priam rozkošného seriálu, voľne inšpirovaného životným príbehom Fergusa Sutera, jedného z priekopníkov toho, čo momentálne berieme ako samozrejmú podobu onej čudnej hry, ale vtedy to vyzeralo ako revolučná futbalová moderna nevídaných proporcií. 

Okrem futbalu je to samozrejme aj o živote, o láske, triednom boji a dobe ako takej, ale práve tie futbalové časti sú úplne najzaujímavejšie aj najzábavnejšie. Dve veci sa tam primárne riešia. Prvou zápletkou je opovážlivá nehoráznosť toho, že by nejaký hráč mal dostávať za futbal peniaze, pretože dovtedy bola väčšina hráčov z vyšších vrstiev a vyslovene bazírovali na amatérskom čare zápolenia o pohár Futbalovej asociácie, o ktorý sa, mimochodom, v Anglicku hráva dodnes. A zároveň, tiež mimochodom, ovládali aj samotnú Asociáciu. Proti nim stáli vznikajúce robotnícke kluby, ktoré ale dlhodobo dostávali na frak, lebo ich hráči museli šesť dní v týždni makať dvanástky vo fabrikách, takže toho veľa nenatrénovali. Práve ich majitelia prišli s konceptom, že by niekoho zamestnali vo fabrike len tak pro-forma a reálne ho platili za hranie futbalu. Popri všetkej vážnosti s akou je seriál nakrútený, je to medzi riadkami hrozne zábavné, ak si to človek porovná s tým, na čo sme vo futbale zvyknutí dnes. 

A ešte zábavnejší je onen druhý rozmer. Najlepšie mužstvá tej doby totiž očividne hrali futbal tak, ako ho dnes hrajú malé deti pred prvým tréningom. Normálny hurá systém, všetci za loptou, 6 útočníkov v základnej zostave atď. A mal to byť práve Fergus Suter, kto prišiel s prekvapivou myšlienkou - chlapi, čo keby sme si radšej namiesto behania v kŕdli jak ovce skúsili nahrávať. Že ty stoj tam na kraji a ja ti prihrám a potom ty zasa mne a nemusíme hrať všetci všade, ale budeme mať svoje miesta a dokonca aj, s prepáčením, taktiku. 

Toto všetko The English Game rozpráva s neuveriteľnou ľahkosťou ako druhý plán popri dobovom príbehu o vyrovnávaní sa so životom. Koniec - koncov, majú to na svedomí tvorcovia The Downtown Abbey. Má to len šesť dielov a nevyzerá, že by k nim bolo treba niečo pridávať. Čo je škoda, lebo strašne rád by som vedel, ako to s futbalom pokračovalo ďalej, napríklad, že kedy prestali rozhodcovia pískať vo frakoch, ale na druhej strane, v tej záplave umelohmotných háčikov, ktorými dnes všetky seriály už len pre istotu ukončujú jednotlivé série, je toto krásne uzavreté rozprávanie úplným balzamom na neustále napínané a zneisťované divácke duše. 

The English Game očividne nepatrí medzi priority marketingové oddelenia Netflixu, takže normálne ani nemáte veľmi šancu naň naraziť. O to vďačnejší mi teraz môžete byť. Nemáte za čo.