Unorthodox

Unorthodox je nová netflixácka miniséria. Dá sa ňu pozerať z viacerých pohľadov. Ako na povrchný príbeh ženy, ktorá po rokoch života v izolácii prichádza z ortodoxnej židovskej komunity do Berlína, aby tu, tak trocha v štýle filmov Bohovia musia byť šialení, nachádzala vlastnú identitu, konfrontovala sa s realitou a spoznávala úžasných nových ľudi, ktorí ju, nevedno vôbec prečo, od začiatku milujú a pomáhajú jej. Táto rovina ale seriálu veľkú česť nerobí. Je skratkovitá, predvídateľná, skôr len sled klišéovitých karikatúr, než príbeh akokoľvek napínavý a hodný štyroch hodín divákovho, bárs aj karanténou devalvovaného času. 

Našťastie má Unorthodox aj ďalšie roviny. Dá sa naň pozerať ako na skutočnú, neutopickú verziu Príbehu služobníčky. Gilead naozaj, nie kresťania, ale židia. V prestrihu s príhodami hlavnej hrdinky na začiatku nového života sa dozvedáme o jej doterajšom živote - s vymytým mozgom v uzavretej komunite ultraortodoxných židov, serióznych totalitných idiotov, kde jej predurčenou úlohou malo byť len žijúcou maternicou pre manžela, ktorého si ani len sama nevybrala. Aj túto časť príbehu sa tvorcovia pokúsili nakrútiť s nadhľadom a z mne nepochopiteľného dôvodu aj láskyplne, ale tá tragika náboženskej hlúposti ničiacej vzácne ľudské životy z nej srší každou sekundou. Úplne rovnako môže vyzerať film o tm, ako niekde v Islamskom štáte vychovávajú detských samovražedných atentátnikov, tie isté charaktery, tie isté postupy. 




Keď to spojíte dokopy máte dôležitý a hrozne smutný exkurz do tyranizujúceho života uzavretej komunity prerozprávaný popri povrchnej a neveľmi uveriteľnej storke o odchode z nej. To celé zaobalené decentným, neurážlivým humorom, ktorý je viac alibistický, než vtipný, ako keby sa tvorcovia báli reakcie nejakej pošahanej ultraortodoxnej komunity, podobnej tej, ktorá sa v príbehu vyskytuje. 

Pozrieť sa to dá, ale teda ostalo to na polceste, podobne ako Hunters, čo je úplne inak zarámovany seriál, ale tiež o židoch proti svetu.