Handmaid's Tale / Príbeh služobníčky

Mohol by som sa teraz chváliť, že ja, sťaby drsnými kaviarenskými vetrami ošľahaný povaľač s množstvom času, som Handmaid's Tale zachytil dávno predtým než sa z toho tento rok rozhodli urobiť seriál, ale nebudem sa. Jedným z dôvodov je, že by to nebola pravda. O Handmaid's Tale som sa dozvedel rovnako ako vy, pekne z mainstreamového internetu, keď sa po prvých dieloch zo seriálu stala senzácia, výrazne prekračujúca zásah pôvodnej knihy, ktorú Margaret Atwood napísala v 80. rokoch. Ale, keďže som to, čo som uviedol vyššie, a navyše mám prezieravú priateľku, ktorá mi tú knihu podstrčila, mohol som pomedzi pozeranie toho vyhajpovaného seriálu zároveň čítať aj jeho predlohu. To je síce postup, ktorý neodporúčam, ale aspoň môžem teraz so svetáckym výrazom tváre oboje porovnať a odporučiť čomu by ste mali venovať svoj drahocenný čas. 

O základnej premise Handmaind's Tale ste asi už počuli. V skratke je to dystópia z prostredia, ktoré je kombináciou nami zažitej komunistickej totality a Chromíkovho mokrého sna. Neslobodná spoločnosť riadená ortodoxnými kresťanskými pokrytcami, kde ide o život úplne všetkým, ale zo všetkého najneslobodnejšie sú plodné ženy. Handmaid¨s Tale je príbeh jednej z nich a aj keď je to príbeh nadovšetko nadčasový, je ľahké si predstaviť, ako zvolenie Trumpa a následná atmosféra (nielen) v americkej spoločnosti dodali seriálu na pálčivosti.

Ak by ste si chceli vystačiť len s čítaním pôvodnej knihy, tak máte smolu, pretože sa z nej nedozviete oveľa viac, než z bežného novinového článku, ktorý sa vás snažil nalákať na pozeranie seriálu. Margaret Atwoodová polovicu knihy tají, že prečo vlastne ten totalitný systém potrebuje ženy akou je hlavná hrdinka, pričom seriál túto informáciu postaví ako východiskový bod hneď niekde na začiatku. Kniha je o atmosfére a o kulisách, teda o veciach, ktoré sú v seriáli veľmi presne a verne opísané niekoľkými zábermi kamery, herectvom a strohými dialógmi. Tým pádom je seriál oveľa viac príbehom a i keď kniha aj seriál vlastne končia rovnakým sledom scén, pri knihe je to koniec a pri seriáli jasný háčik na pozeranie druhej série, o ktorej nikto nepochybuje, že bude. Okrem toho seriál pridáva aj nové dejové línie a predovšetkým je z neho v druhej polovici zrejmé, že tam, kde si kniha vystačí s opisom spoločnosti ako aktuálneho stavu, seriál sa vyzbrojuje na budúcu vzburu. 

Odpoveď na základnú otázku je teda jednoznačná: ak nemáte čas na oboje, vyberte si seriál. A že je to skvelý seriál! Mrazivý, úzkostný - teda pokiaľ ste normálny človek. Pokiaľ ste členom Aliancie za rodinu, je Handmaid's Tale pre vás kombináciou série desiatich hodinových motivačných prednášok o krásnej budúcnosti a politického školenia. Nakrútené a napísané je to parádne, veľmi málo sa tam hovorí, Elizabeth Moss to v hlavnej úlohe dáva mimikou a rečou tela a veľmi dobre tam funguje množstvo maličkých detialov, ktoré sa objavili už v knihe a dokonale ilustrujú celú tu frustrujúcu beznádej totalitnej spoločnosti. 10 hodín pozeranie ujde ako nič, dáte to za dva predĺžené večery a na tretí deň ráno sa pri čítaní novín pristihnete, že podvedome hľadáte príznaky, či sa to náhodou už nedeje.


DOPLNENIE O DRUHÚ SÉRIU (31. júl 2018)
Tento blog som začal textom o prvej sérii seriálu Handmaid's Tale, pretože prvých trinásť dielov Handmaid's Tale bol presne ten seriál, po ktorom si človek povie, že má cenu začať písať blog o pozeraní seriálov (a čítaní kníh). Od tej doby prešli, ak sa nemýlim, dáke dva roky a Handmaid's Tale tu je s novou sériou a to je veľká udalosť z dvoch dôvodov.

Jednak preto, že prvá séria bola skvelá a tak sa všetci tešili na druhú a potom preto, že Handmaid's Tale je nakrútená podľa rovnomennej knihy Margaret Atwood a prvá séria tú knihu vyčerpala celú, pričom miestami z nej ťažila úplne doslovne. V knihe neostalo nič, čo by nebolo sfilmované na prvýkrát, takže okrem tešenia sa druhú sériu sprevádzala aj kopa nervóznej zvedavosti, ako si poradia filmári, keď sa musia v existujúcom svete pustiť do vytvárania vlastného príbehu, resp. keď musia akosi dopovedať niečo, čo pôvodná autorka nemala v úmysle ani začať.

Ak ste ešte nevideli ani prvú sériu, tak si teraz vypichnite oči, lebo budem troška spoilovať. Handmaid's Tale je distopický príbeh z bývalého USA, ktorá sa teraz volá Gilead, riadi ho fanatická diktátorská klérofašistická klika, nič sa tam nemôže a úplne najhoršie sú na tom miestne ženy. Taká Severná Kórea ale kresťanská, stačí chvíľku počúvať Kuffu a hneď viete, že to nie je až taká úplná haluz. Všetci sú v nejakých kastách a June, hlavná hrdinka, je handmaid, čiže chodiaca maternica, ktorej jedinou úlohou je rodiť deti pánovi domu, do ktorého je pridelená. Predtým, kým kuffovci neprevzali moc to bola normálna mestská žena a teraz je toto. Môže byť rada, že žije, pretože najväčším problém sveta, v ktorom sa to odohráva, je malá pôrodnosť a plodné ženy sú teda veľmi vzácne, aj keď ani trocha slobodné. 

Prvá séria končila tak, aby sme si mysleli, že obsahom druhej série bude spoločenská dynamika Giliadu ako takého, že druhá séria bude niečo na spôsob príbehu o odpore, túžbe po spoločenskej slobode a návratu k slušnému životu. Lenže nie je. Druhá séria je ešte oveľa viac než prvá zasadená do mikrokozmu niekoľkých málo postáv. Je oveľa viac o individuálnom prežívaní materstva, prípadne nenaplnenej túžbe po dieťati, než o spravodlivej vzbure.

Takto na rovinu, druhá séria, keby tam neboli sprosté slová, násilie a občasný sex, je oveľa bližšie rodinnému seriálu na Hallmarku, než svojej slávnej predlohe. Nie je ani myšlienkovo provokatívna, má vyslovene hluché diely a až v jej samom závere sa autori zobudia a v posledných dvoch epizódach nepochopiteľne odohrajú všetok ten undergroundový boj, ktorý naznačili na konci prvej série. Takže to vyzerá, že sa zrazu dejú veci nelogicky, z ničoho nič sa zásadné postavy objavia na scéne hodinu pred koncom a už už keď to má mať aspoň primeraný posledný záber, tak si niekto spomenul, že vlastne by možno chceli aj tretiu sériu a celé to 5 sekúnd do konca postavia na hlavu. 

Ako divák namlsaný prvou sériou vravím, že to nedopadlo dobre. Napriek skvelým hereckým výkonom, kamere, scéne a hudbe. Handmaid's Tale 2 je odvar z jednotky a možno trojka to celé vráti nazad na koľaje, možno zistíme že táto dvojka bola len takým prechodníkom, len je otázne, či to bude ešte niekoho zaujímať.

DOPLNENIE O TRETIU SÉRIU (11. 9. 2019)

Rok trvalo kým tvorcovia prišli s treťou sériou Handmaid's Tale. Očividne sa poponáhľali, pretože medzi prvou a druhou sériou si nechali dvakrát viac času. A mali k tomu dôvod. Druhá séria nedopadla úplne podľa predstáv, čiže ju bolo treba prekryť skôr, než sa celý seriál vytratí z myslí a tiež, ako sa ukázalo pri pozeraní tejto novej tretej, druhá séria bola spätne zredukovaná len na akýsi plynulý prechod medzi dvoma podobami celého príbehu. Po dopozeraní trojky je zrejmé, že druhá séria bola zredukovaná na tri alebo štyri relevantné diely, všetko ostatné bolo utopené v slzách totalitného Giliadu a už sa k tomu nebudeme vracať.

Čiže sa musíme vrátiť až k prvej sérii, k tej ktorá vznikla presne podľa pôvodnej knihy. Tá by sa dala dnes považovať za časť príbehu, v ktorej giliadské nevoľníčky ťahajú za kratší koniec, systém ich melie jednu po druhej a ony sa len beznádejne prizerajú, prispôsobujú sa a o pomste, alebo obrátení vývoja síce snívajú, ale v praxi si ho v podstate ani nevedia predstaviť. Keď June na konci prvej série hovorí, že ak ste z nás nechceli mať armádu, nemali ste nám dať uniformy, znie to ako veľmi plané hromženie bakuľou proti všehomíru.

Strih do čerstvej tretej série a z hromženia bakuľou sa stal reálny plán, ako zasiahnuť Gilead tam, kde ho to bolí najviac. Prvá séria bola príbehom totalitného utrpenia a redukcie ľudí ad absurdum. Tretia séria je príbehom o tom, že na najhlbšej emočnej úrovni nie je až taký rozdiel medzi utláčateľmi a utláčanými a keď to obom stranám dôjde, napätie a dynamika, ktoré tak zúfalo chýbali druhej sérii, sú zrazu na svete. 

Bez debaty aj bez spoilovania, tretia séria je oveľa lepšia ako druhá a zároveň úplne odlišná od prvej. Tiež má síce pomalší rozbeh a záberov ako June len tak svěrákovsky hľadí do kamery je tam oveľa viac, než by bolo treba, ale konečne je to zasa príbeh. Tiež treba povedať, že si tvorcovia výrazne uvoľnili prísne pravidlá krutého a nekompromisného režimu, ktoré im Margaret Atwood nastavila. Ak by ostala taká miera represálií a paranoje, ako bola v prvej sérií, veľa z toho, čo sa deje v tretej sérii by sa stať nemohlo, lebo by všetci zúčastnení odvisli ešte niekedy na konci druhého dielu. Handmaid's Tale je vďaka tomu úplne iný seriál, než na začiatku a asi to bola jediná šanca, ako ho divácky zachrániť. Už to však nie je pomerne hlboká úvaha o životných prioritách a fungovaní totaltných režimov. Teraz to je povrchnejšie a viac na efekt vyrátané rozprávanie o sile pudov, manipulácií a sčasti aj o boji mužských a ženských rolí. Spolu s tým platí, že už to nie je ten výnimočný seriál, iný než väčšina ostatných, než to bol na začiatku. 

Ak ste už videli prvé dve série, tretiu si určite pozrite. Ak ste sa do Handmaid's Tale zatiaľ nepustili, naďalej platí, že si máte v prvom rade prečítať knihu, prípadne pozrieť prvú sériu, ale nemusíte nutne ísť ďalej, lebo aj keď je tretia séria nepochybne zlepšením oproti druhej, tieň pôvodných zdrojov prekročený nebol a vyzerá to, že tvorcovia sa už ďalej plánujú vyberať inou, oveľa ľahšou cestou.