Rolling Thunder Revue: A Bob Dylan Story by Martin Scorsese

Isteže, na všetko sa dá napísať sofistikovaná obhajoba, všetko sa dá v najhoršom prikryť mudrovaním o meta-humore a hre s divákom a geniálnej mysli tvorcu, ktorá je o dva kroky pred publikom a tak ďalej. Akurát občas z toho aj tak vyjde čistá procházkovina, čo je presne prípad dva a pol hodinového "dokumentu" Martina Scorseseho o Bobovi Dylanovi a jeho slávnom turné, s ktorým v polovici 70. rokov prešiel pod názvom Rolling Thunder Revue Spojené štáty krížom krážom. 

Čiže slávny a uznávaný režisér vytiahol zábery zo 40 rokov starej hudobnej udalosti - živé hranie, zákulisné drobnosti a dobové výpovede. Pomiešal ich s aktuálnymi dokrútkami a celé to obalil podtitulom Bob Dylan Story. Vyzerá to uveriteľne, pretože tak to presne aj malo vyzerať. Lenže je to plné vymyslených blbostí, niektoré postavy hrajú herci, akurát sú urobené ako dobové zábery, je tam dokonca primontovaná Sharon Stone ako účastníčka celého turné, ale nič z toho nie je urobené očividne, nič z toho nevytŕča absurdnosťou, alebo aspoň vtipom, len v rámci hry s divákom máme hraný film, ktorý sa tvári ako dokument. Samozrejme, fejkové dokumenty o kapelách nie sú žiadna prevratná novinka. Legendárny Spinal Tap, český Happy End ako dva príklady za všetky. Ale ich paródia na dokumenty je nielenže zrejmá, ale je to v prvom rade vtipná. 

Na Rolling Thunder Revue: A Bob Dylan Story by Martin Scorsese (tak znie celý názov) nič zásadne vtipné nie je. Je to len domiešaná realita a výmysly. Nie je to geniálna smiešna kaufmanovina, skôr len pokus, čo všetko sa dá nechať divákovi zjesť, ak to podpíšu veľké mená. Lenže keď si z toho divák odmyslí veci, ktoré sú vymyslené a dobové zábery, ktoré boli už vtedy očivdne zinscenované, tak nakoniec z toho ostanú len zábery na živé hranie Dylana, Joan Baez a kapely. A síce sú to parádne zábery, Dylan tam je v skvelej forme, akurát obyčajný koncertný film by rovnakú úlohu splnil oveľa lepšie, aj bez Scorseseho mena. 

Pri pozeraní som sa miestami nudil a keď som si dnes vygooglil čo všetko tam bolo vymslené, tak sa z toho stala strata času. Tak nejak by som očakával, že ak si ide zo mňa robiť srandu Martin Scorsese, že to bude naozaj sranda a nie len lenivé hazardovanie s vlastným menom, ako keby jeho meno automaticky povyšovalo čokoľvek, čoho sa dotkne. V ponuje Netflixu to vyzerá lákavo, ale pokojne preskočte.