High Seas

Slnko, more, vzduch a vražda. Potom ešte jedna a ešte jedna. K tomu rozkošné španielske šušľanie, atmosféra vyšších vrstiev krátko po druhej svetovej vojne, závan kolaborácie s nacistami a rodinné temnoty. Toľko v skratke seriál High Seas, ktorý ma bavil posledný týždeň, pretože som sa pri ňom cítil ako kedysi dávno pri pravidelnom nedeľnom Poirotovi. 

Celé sa to odohráva v uzavretom prostredí zaoceánskej lode, každý tam má nejakú vlastnú agendu, všetci mlžia, párkrát sa všetko otočí úplne naopak, do poslednej chvíle sa nevie, kto je vrah a prečo vlastne vraždí. V podstate Vražda v Orient Exprese, akurát, že na lodi. Detektív tam je, ale poirotovskú ťarchu na sebe nesú iné postavy, prehadzujú si ju medzi sebou. 

Nie je to spoiler ak poviem, že ak ma na High Seas niečo sklamalo, tak samotný záver, posledná minúta z cca 7 hodín zábavy. Dúfal som, že to normálne ukončia, pekne s pointou, akurát že si tvorcovia neodpustili vcelku nepekne očividný cliffahanger, aby bolo aj tým v zadnej lavici jasné, že chystajú druhú sériu. Škoda toho, lebo tým naštrbili vlastný kánon starých detektíviek, ktorého sa po celý čas tak pekne držali a vďaka ktorému bol celý seriál príjemne nostalgickou pripomienkou, že kedysi sa príbehy rozprávali takto a stále ma tá lineána staromódnosť s jasným koncom čo dať svetu. Pozrite si to určite a pro tip je, že keď to vypnete minútu pred koncom, budete oveľa spokojnejší.