The Society

250 teenagerov nasadne do autobusov a vyrazia do školy v prírode. Cestou sa musia kvôli stromom na ceste otočiť a autobusy ich vysadia nazad v rodnom mestečku. Akurát, že v ňom už medzičasom nikto nie je. Ani rodičia, ani susedia čo stretávali v obchode, ešte aj ten obchod je úplne prázdny. Nezjavia sa na druhý deň ráno, ani na tretí deň, ani vôbec. 250 teenagerov je bez dozoru v mestečku, kde je úplne všetko, ako bolo, akurát sú tam celkom sami. Taká je úvodná premisa seriálu The Society. Znie to síce zaujímavo, ale vieme, že ako serál to napriek tomu mohlo dopadnúť všelijak. Akurát že v tomto prípade to dopadlo skvele. Society je veľmi príjemné prekvapenie medzi aktuálnymi novinkami na Netflixe. 

Námatkovo si spomínam na pá seriálov s podobnou premisou. Najlepší z nich bol asi The Leftovers, kde z ničoho nič len tak zmizli 2 percentá populácie a svet sa s tým potom vysporiadaval. Nebolo to zlé, aj to po troch sériách celkom pekne uzavreli, ale The Society vyzerá o kus ambicióznejšie a premyslenejšie. Prvá séria, lebo zatiaľ je iba tá, sa úplne vyhla akejkoľvek mystickej ducharine, paralelným dimenziám a podobnému skúmaniu dôvodov, čo sa vlastne stalo. Naopak, drží sa úplne prízemných vecí - ako usporiadať spoločnosť s obmedzenými zdrojmi, bez jasnej hierarchie a s množstvom protichodných záujmov, aby sa jej členovia navzájom nepozabíjali skôr ako prídu na to, čo sa s nimi vlastne udialo. 

The Society, napriek teenagerom a školským láskam je v podstate celkom blízke House of Cards alebo iným politickým drámam. Akurát sú tam všetko decká a viac ako túžba po moci ich vedie túžba prežiť. Viem si predstaviť, že by sa to na niekde na prelome strednej a vysokej školy púšťalo študentom, ako taká praktická lekcia z politológie - čo znamená demokracia, čo je príťažlivosť aj zákernosť socializmu, aká dôležitá je nutnosť deliť moc medzi zákonodarstvo a exekutívu, ako fungujú voľby, aké sú dilemy nastavovania justičných systémov a tak dookola. Normálne celá občianska náuka veľmi atraktívnym a svinsky napínaným spôsobom vyrozprávaná v desiatich hodinách. Ešte aj na terajšiu situáciu v slovenskej predvolebnej politike tam nájdete veľmi veľa pekných podobenstie. A, dookola pripomínam, stále je to v prvom rade zábavne nakrútené kino, oveľa lepšie a hlbšie, než by sa zdalo z upútavky.

Rok (dúfam, že len toľko) čakania na druhú sériu bude celkom ťažký.