Dark

AKTUALIZOVANÉ O DRUHÚ SÉRIU / 1. 7. 2019

The Dark má druhú sériu a nie je to vlastne ani druhá séria v klasickom zmysle, že poďme teraz rozvinúť niečo troška inak, než pred tým. Druhá séria je v tomto prípade skôr osem nových dielov prvej série. Príbeh úplne kontinuálne pokračuje tam, kde prestal. Pri jeho legendárnej komplikovanosti je pred jej pozeraním silne odporúčané ešte raz si pozrieť jednotku, alebo aspoň niekde prečítať podrobnú rekapituláciu. 

Druhá séria, bez nových postáv, vlastne vysvetľuje to, čo sa stalo v prvej sérii. A keďže je to celé príbeh o cestovaní časom, hlavný dôraz ide na rozmotávanie všetkých teoretických paradoxov spojených s podobnými huncúctvami. To už samozrejme robilo kopa filmov, kníh a seriálov v minulosti, ale takú dôkladnosť a zároveň pohrávanie sa s možnosťami najabsurdnejších vyústení, aké len vedia kreatívnemu mozgu napadnúť, som ešte nikdy nevidel. Na konci som nadobudol dojem, že primárnym dôvodom prečo tento skvelý seriál vôbec vznikol bola stávka, že o čo, že nedokážeš vymyslieť príbeh, v ktorom sa v jednom momente stretnú... a tuto musím prestať, lebo by to bol epický spoiler. Skrátka sa stretnú, je to absurdné, ale v logike príbehu vynikajúco vyargumentované. Sánka dole, sliny až na parkety, ale fakt to dali. 

V istom ohľade je scenár The Dark dielom čistého génia a je na divákovi, či mu bude stačiť alebo nie. Nepoznám veľa seriálov, ktoré sme museli pri pozeraní každých 5 minút zastaviť a nahlas si ujasňovať, že teda ak sa stalo toto, tak to znamená že sa muselo stať tamto a henten je teda ten istý, ako bol tamten, ale v inom čase. Netvrdím, že som po celý čas tejto série dokázal tvorcov dôkladne skontrolovať, ale zatiaľ som ich v tom uberkomplikovanom a prešpekulovanom rozprávaní na ničom neprichytil. Len to skrátka dá zabrať, človek si v rámci relaxu po práci pozrie hodinku na Netflixe a je mentálne oveľa vyčerpanejší, než pred ňou. 

Ak ste videli prvú sériu, druhá je povinnosť, ak ste nevideli ani prvú, tak sú povinnosť obe. Druhá séria nič zásadne nezmenila, nie je taká strašidelná, ako prvá, je skôr vysvetľujúca, ale stále to je kus skvelého príbehu remeselne bezchybne porozprávaného. Úžasné mentálne dobrodružstvo. 

Akurát troška znepokojujúci bol v samom závere cliffhanger na tretiu sériu, ktorá bude o rok a vraj už bude posledná. Tak hádam to nepokašlú. 

---------------------

PÔVODNÝ TEXT O PRVEJ SÉRII:

Vianočný darček mám pre vás. Priam vianočné prekvapenie, lebo dačo takého som ani ja nečakal. Darček z kategórie tých, na ktorý nebolo treba len veľa času, ale ešte aj veľa odvahy. Lebo, ruku na srdco, kto z vás by si v tej záplave väčšinou dobrých seriálov, ktoré Netflix vytrvalo chrlí našiel odvahu zapnúť práve dačo nemeckej produkcie? Ja som už len ten trailer mesiac obchádzal, ale potom som si nakoniec povedal, že tak teda skúsim aspoň polku prvého dielu, aj keď to je celé v tom jazyku vhodnom len na rozkazovanie dobyvačným vojskám, dám tomu šancu. Dal som a po dvadsiatich minútach ma mali. A ešte ako veľmi ma mali!

Volá sa to The Dark, odohráva sa to v uzavretom prostredí nejakého zapadnutého nemeckého mestečka, kde nie je nič, ale zato je tam atómová elektráreň a ak sa to dá opísať nejako krátko, tak očakávajte kombináciu skvelého českého seriálu Pustina a prefláknutého Stranger Things. Až na to, že The Dark je výrazne lepší od oboch týchto vecí, najmä od Stranger Things. 

Bez zbytočného spojlovania možno tiež povedať, že hlavnou zápletkou je záhadné cestovanie časom, miznúce deti, jaskyňa v lesoch a samozrejme tá atómka. Nech to znie akokoľvek vhodné len pre geekov vyžívajúcich sa v podobných scifíčkach, je to napísané a nakrútené tak, že aj úplných neznalcov žánru to prijme do svojho otvoreného náručia a bude ich to baviť desať hodín v jednom kuse, pričom zábava - a tým sa myslí najmä napätie - kulminuje niekde okolo siedmej epizódy. Napínavé to je úplne brutálne, odpustite mi môj deprivovaný teenagerský slovník. Boli momenty, keď som si pri pozeraní vravel, že toto je ten najlepší seriál, aký som kedy videl a v duchu som intenzitu zážitku prirovnával k prvej sérii True Detective. Ku konci toto presvedčenie troška poľavilo, ale aj tak je The Dark jedna z najlepších a najmä najneočakávanejších vecí, čo ma v tomto seriálovom svete kedy postretla. 

Nezanedbateľným prvkom je neobvyklá komplikovanosť toho celého. Stačí pol minúty nedávať maximálny pozor a už strácate niť. Rozhodne nič pre tých, čo si chcú popri pozeraní chatovať s kamarátmi a vy presne viete, na koho sa zlovestne pozerám. Tiež odporúčam si priebežne kresliť schému príbuzenských vzťahov jednotlivých postáv, časom sa vám bude určite hodiť a tiež vám ľahšie umožní pochopiť samotný záver. Tí ktorí už niekedy prečítali Sto rokov samoty veľmi dobre vedia o čom je reč. Ak si aj kresliť nebudete, nakoniec vám to isto dôjde aj tak, ale zážitok je lepší ak v každom momente presne viete, kto je komu otec a kto komu teta. A toto všetko myslím stále ako komplimenty, je to jednoducho úžasne prešpekulované a samozrejme má to aj logické nedostatky, ak sa chcete rýpať do hĺbky, ale na samotnom napätí to nič neuberá. Nutkanie pozrieť si ešte ďalší diel, aj keď je už hlboká noc, je tu vyšpičkované na maximum. Ak bude The Dark vašim programom cez sviatky, a ja sa silno prihováram, aby bol, je celkom možné, že ho dáte na jednu šupu v priebehu jedného voľného dňa. Také je to dobré!

A teraz už užite Vianoce a to všetko, lebo narodil sa Kristus pán a hneď chcel vedieť, čo dobrého by sa dalo pozerať, alebo prečítať.