Stranger Things I. až IV. séria

Že by som zrovna ja mal mať rád Stranger Things by môjmu o päť rokov mladšiemu ja znelo ako krajne nepravdepodobná informácia. Videl som prvú sériu a bolo to také, že meh, rozumel som prečo sa to ľuďom páči a ani by som sa nešiel hádať s nikým, kto by to tvrdil, ale môj postoj bol rezervovaný. Po druhej sérii som napísal tento text s odporúčaniami na päť oveľa lepších zľahka podobných seriálov, pretože druhá séria bola postavená na všetkom, čo ledva fungovalo v tej prvej, akurát to ešte viac nadužívala. Ja a Stranger Things sme v tom čase boli na najnižšom bode nášho vzťahu a nevyzeralo to, že by sme to mali ešte niekedy rozchodiť. Tretej sérii som už ani neplánoval venovať čas a keď vyšla, svoje neplánovanie som dokázal veľmi dobre naplniť. 

Mojim najväčším problémom so Stranger Things bol ten vyprázdnený formalizmus, ktorému akosi chýbal obsah. Retro kulisy, decká, neustále odkazovanie na popkultúrne legendy, ale tá samotná zápletka bola len tak do počtu, nehovoriac o tom, že vo vedľajších úlohách tam boli poslabší herci a vlastne aj na niektoré z tých hlavných som si skôr musel zvyknúť, než že by ma reálne presvedčili. Ak mám ostať v 80s nostalgii, Stranger Things boli pre mňa Madonna. Povrchný, klišéovitý obal bez akejkoľvek zaujímavej plnky, ale za to vyglančený, ako sa to len dalo. 

Potom prišla tretia séria. Teda ona už dávno bola, ale ja som si ju naveľa naveľa pozrel, až keď ma k tomu dokopali deti. A čuduj sa svete, tretia séria Stranger Things začala dávať zmysel, teda aspoň mne. Prestával to byť pubertálny seriál pre nostalgické publikum a začal to byť plnohodnotný seriál, v ktorom už kostýmy, kulisy a miliónte variovanie rovnakých príbehov pubertálnych lások prestalo byť dôležité, pretože sa tam reálne začali nielen diať veci (niečo sa tam dialo predsa vždy), ale začali sa diať veci do hĺbky. Bolo to podobné, ako keď Harry Potter začína sakra hustnúť od štvrtej knihy vyššie. Nepochybne pomohlo, že hlavné postavy zostarli a prestali byť len premúdrelí ťuťmáci, jej záver rozhodne prispel tým, že sa zbavil poslednej z otravne karikatúrnych postáv, ale ešte oveľa dôležitejšie bolo presunutie dôrazu z toho, čo sa deje priamo v danom momente smerom k celkovému obrazu. Ukázalo sa, že Stranger Things by vlastne nemusela byť len trblietavá kolotočárina, ale reálne slušne premyslený projekt. Priam sága. Furt popík pre masy, veď presne preto to Netflix živí, ale už aj s myšlienkou. Už nie Madonna, ale povedzme že, čo ja viem, Duran Duran. 

Na štvrtú sériu som sa tešil. Nepriznal by som to verejne, lebo veď tretia séria mohla byť dobrá len ako potvrdenie celkovej nekonzistentnosti, ale tešil som sa a mal som očakávania. A čo sa stáva málokedy, zvlášť pri takto mainstreamovej produkcii, moje očakávania boli naplnené. Štvrtá séria je vynikajúca. Jednak sama osebe, ale predovšetkým ako kupola nad všetkým tým, čo doteraz Stranger Things boli. Normálne: klik a zrazu to od začiatku do konca (niektoré zmätenosti isteže museli ostať bokom), do seba všetko zapadá. Spôsob akým autori prišli s celkovým dramatickým oblúkom sa môže zarovno postaviť práve onomu Harrymu Potterovi, či Star Wars. Premyslená konštrukcia, ktorá vyzerá obdivuhodnejšie, čím dlhšie sa na ňu pozeráte a čím je dokončenejšia. 

Základom môjho obdivu je, že to čo sa deje v tretej a najmä štvrtej sérii pevne spája celý seriál s úplne prvou sériou. To by nebolo nič zvláštne, keby zároveň nebolo zrejmé, že v čase nakrúcania prvých dielov autori takúto ucelenú, štyri série sa tiahnúcu predstavu určite mať nemohli. Stranger Things sa napravili za pochodu a dokázali to retroaktívne. Vymyslieť to tak, aby dávalo zmysel aj to, čo ste na začiatku nakrútili len pre efekt je úžasný intelektuálny výkon. Teraz v štvrtej bolo akurát treba dokrútiť pár scén s úplne malou Eleven, čo sa kombináciou dobre nacastovaného dieťaťa a CGI podarilo tak, že ja som nespoznal rozdiel a vo výsledku máme Stranger Things ako projekt, ktorého prvé štyri série boli vymyslené akoby naraz. 

Keby štvrtá séria bola úplným koncom, vôbec by to nevadilo. Je to krásne uzavreté, mohli by to useknúť presne tam, kde to je teraz. Samozrejme to nespravili, potácajúci sa Netflix potrebuje svoju najúspešnejšiu značku viac ako kedykoľvek predtým, takže nakoniec aj štvrtá séria končí cliffhangerom. Čokoľvek čo príde po nej však bude musieť byť pri veku hlavných hercov dosť iným príbehom. Už teraz tam podaktorým pubertiakom v reálnom živote ťahá na tridsiatku, čo v najnovšej sérii značne presvitalo a niekedy o dva roky by detskú nevinnosť s púčikmi prebúdzajúcej sa dospelosti už Stranger Things nikto neuveril.