The Serpent

Teoreticky to môžte prihodiť na vrub mojej láske k Thajsku a radosti z pozorovania, ako sa bieli farangovia boria s thajským jazykom a kultúrou, presne ako sa s nimi borím ja, ale seriál The Serpent som zhltol s veľkým nadšením. Normálne na trikrát všetkých približne 8 hodín príbehu inšpirovaného skutočnými udalosťami života chlapíka, čo si zarábal na živobytie okrádaním turistov za pomoci omamných látok a časom sa úspešne prepracoval až k ich vraždeniu. 

Všetko sa to odohráva prevažne v Bangkoku a okolí, v 70. rokoch, keď nevýznamný holandský diplomat začne na vlastnú päsť pátrať po dvojici svojich krajanov, ktorí sa nevrátili z potuliek o Ázii. Rozvinie sa z toho komplexný príbeh naháňania charizmatického psychopata manipulujúceho všetkých naokolo, niečo ako Catch Me If You Can s Leonardom di Capriom, ale oveľa vážnejšie, realistickejšie a teda aj značne špinavejšie. Na pozadí do toho sledujete nenávratne stratený svet ázijského turizmu v jeho nerozvinutých časoch a v nie úplne dobrom svetle aj nanajvýš ležérnu a alibistickú atmosféru v útrobách západných diplomatických ambasád.

Najsilnejšou stránkou seriálu je spôsob akým tvorcovia pracujú s napätím a očakávaniami. Či už celkovo s tým ako postupne dávkuju životné príbehy hlavných hrdinov, alebo potom s dokonalým gradovaním jednotlivých scén. Ak nerátam Matovičove tlačovky, taký intenzívny pocit úzkosti pri pozeraní telky sa vo mne už dávno nepodarilo nikomu vyvolať. 

Pripúšťam, že začiatok bol taký rozvláčnejší a neustále prepínanie časových rovín je miestami otravné, ale ak sa cez to prenesiete, a práve tu prídu vhod tie thajské kulisy a celková atmoška aj cez obrazovku zaváňajúca prepotenými košeľami a vôňou žltého kari, dočkáte sa zručne vystavaného, napínavého a parádne vypointovaného seriálu a ľudských slabostiach a tých, čo ich dokážu využiť.