Chľast

Chľast (vždy ma strasie, keď v tom slove musím napísať mäkčen na l, pretože sa mi tam hrozne nehodí) je škandinávskejší, než Volvo zaparkované pre Ikeou. Je tam zima, všetci sú tam bohatí a nešťastní. A tak pijú. Rozdiel oproti ostatným škandinávskym filmom je, že zatiaľ čo inde pijú popri iných veciach, v tomto filme majú pitie ako hlavný bod programu. 

Chľast práve dostal Oscara za najlepší zahraničný film a už aj pred tým naň sadali chvály z každej strany, takže som tomu prispôsobil aj svoje očakávania. Normálne som sa na ten film tešil. A teda, nie že by som bol sklamaný, ale ani ohúrený zrovna nie. Ak pozeráte škandinávske filmy celkom bežne, tak tento je medzi nimi v podstate úplne nevýnimočný. Obyčajná severská smutná komédia s mierne absurdným námetom. Ale takých tu už boli desiatky, väčšina z nich boli veľmi dobré a aj Chľast je veľmi dobrý, alebo aspoň dosť dobrý. Príjemne sa na to pozerá, aj tie klišé dobre odsýpajú, herci sú vynikajúci, ale keď sa nad tým zamyslíte, tak ten scenár je veľmi povrchný, miestami lenivo nedotiahnutý, chýba mu nejaká poriadnejšia logika a vlastne je to len také skvele zvládnuté filmové cvičenie. Z môjho pohľadu nič, čo by mi malo ostať v pamäti, tak ako mi v nej ostali Adamove jablká, Wilbur sa chce zabiť, filmy Lucasa Moodysona, Vyššia moc a kopa ďalších výnimočnejších škandinávských filmov s tou istou smutnoveselou atmosférou a krásnymi scénami, ale oveľa hlbších a dotiahnutejších. 

Tým nechcem nikoho odradiť, určite si ho pozrieť choďte, ale v rámci prevencie sklamania skúste neuveriť hajpu, ktorý z nejakého dôvodu práve okolo tohto filmu vznikol. 

P.S. Anglický názov Another Round je oveľa výstižnejší a zachytáva viacero plánov rozvinutých vo filme, než Chľast. Bŕŕŕ, už v živote nechem to slovo napísať.