Counterpart

Keď chcete porozprávať dojímavý príbeh o podstate ľudských osobností a filozoficky polemizovať, či to, kým sme viac utvárajú gény, výchova, alebo každodenné prostredie, môžete napísať veľký román, prípadne nakrútiť niečo pomalé, hlboké a rozjímavé. Alebo môžete prísť s utopickým nápadom o tom ako niekedy počas Studenej vojny východonemeckí vedci v rámci experimentu rozdelili existujúci svet na dve vetvy. Všetci ľudia tak zrazu žili dvojmo vo vlastnom prostredí a aj keď na začiatku začínali z úplne rovnakých bodov, desiatky rokov života a rôznych osobných aj globálnych rozhodnutí, urobili veľké rozdiely. Takže teraz sú niekde v treťom tisícročí, a každý starší človek má samého seba v tom druhom svete, úplne rovnakého a predsa úplne iného. 

Už to by stačilo na dlhočizné kino, ale seriál Counterpart z produkcie HBO, má toto len ako základ. Nad ním sa odohráva špionážny thriller, lebo oba svety spolu súperia, riešia krivdy, ktoré si, vo všetkej tajnosti pred väčšinou obyvateľstva, navzájom porobili a celkovo tak pokračujú v inej verzii Studenej vojny. Časť postáv tu vystupuje dvojmo a tým pádom je Counterpart hereckou exhibíciou (na čele s J.K. Simmonsom), v ktorej musia herci presvedčivo zvládať svoje charaktery v odlišných osobnostných verziách vyformovaných oboma paralelnými svetmi. 

Je to zábavné a náročné na pozornosť. Tvorcovia diváka neustále nútia uvedomovať si v akej verzii príbehu sa nechádza, kto práve predstavuje koho a s akými motiváciami. Keď už ale majú obecenstvo takto vycvičené, je čas aj na všetky hlbšie myšlienky popísané vyššie. Psychologické traktáty a ponory do ľudskej duše krásne napasované na napínavý príbeh. Counterpart je z tých seriálov, ktoré poctivo pozerajúceho diváka štedro odmeňujú. Zatiaľ som dal prvú sériu a idem s radosťou na druhú.

Bonus je, že aj keď seriál vznikol pred covidom, v jednom svete prebehla epidémia jemu náramne podobná a to ako sa s ňou ten svet každodenne vyrovnáva je peknou ilustráciou toho, čo pravdepodobne čaká aj nás.