Messiah

Messiah je z tých seriálov, ktoré začnete pozerať kvôli sľubnej premise, ale tak nejak tušíte, že úvodný scenáristicky prísľub vyzerá príliš dobre na to, aby sa ho dalo do bodky naplniť. Je to taká taktika predvolebnej kampane: nikto vám nemôže dať tak premakaný, uveriteľný a originálny príbeh na túto tému, ani my nie, ale to nám nebráni vám to v traileri sľúbiť. Takže Messiah sľubuje, že bude seriálom zo súčasnosti, keď sa na Blízkom východe objaví týpek nápadne pripomínajúci Ježiša - koná zázraky, ľudia sa k nemu pridávajú, trúsi ježišovské múdra, tvári sa tajomne a to všetko v kontexte aktuálnej geopolitickej situácie. Takže zároveň je Messiah príbehom analytičky CIA, ktorá má Blízky východ v popise práce a zistiť čo je zač vlasaty sympaťák, ktorý práve dotiahol desiatky hladných moslimských pútnikov na izraelskú hranicu, spadá pod jej kompetencie. 

Príbehov s novodobými mesiášmi je mnoho, akurát sú to väčšinou komédie, alebo čisté duchariny. Lenže tento seriál sľubuje realitu. To je na ňom to zaujímavé, jeho najsilnejšia stránka a potenciálna slabina zároveň. Očividne, vedomí si šikmej plochy natretej olejom a smerujúcej priamo do bazéna so žralokmi, tvorcovia pochopili, že ich šanca na čo najdlhšie udržanie diváckej pozornosti je čo najdlhšie neodkryť karty, s ktorými hrajú. A hrajú veľmi dobre, to im treba priznať. Tak umne, že ak nás aj po celý čas kompletne ťahajú za nos a namiesto realistických vysvetlení toho celého majú vlastne len dáku kostolnú ezoteriku, nepriznajú to ani na samom konci prvej série. Niečo naznačia v posledných minútach, a nie je to veľmi sľubne vyzerajúce niečo, ale nie je ani celkom definitívne, čiže ak chcete vedieť viac, aj tak si musíte počkať na dvojku.

Za mňa platí, že som im počas celých desiatich epizód tejto prvej série zobal z ruky. Všetko to mlženie, na jednej strane onen Ježiš 21. storočia predvádzajúci zázraky biblického typu, na strane druhej neustála prítomnosť racionálneho vysvetlenia, takže divák v podstate po celý čas lavíruje medzi "je to jasný podvodník" a "sakra, je to predsa len fantasy ducharina" ma udržala v napätí a niektoré diely som dával bez prestávky jeden za druhým. Messiah je veľmi dobrý v domýšľaní dôsledkov, v zobrazovaní reakcií moderného sveta na veci vyzerajúce ako zázraky. Práve časti, kde mesiášova prítomnosť narúša svetový poriadok a núti globálne špičky aj obyčajných ľudí reagovať, sú najlepšie na celom seriáli. Menej ma už bavili úseky, kde sa príbeh drobil do osobných mikropríbehov jednotlivých postáv, ale to už je očividne akási súčasná scenáristická axioma, že nech rozprávaš o čomkoľvek, individuálne emócie musia byť aspoň ako prílepok v druhom pláne. V tomto sa Messiah presne drží štruktúr špičkovej netflixovej produkcie a rovnako tak na ňom vidno investované peniaze aj dokonale zvládnuté remeslo.

Je to desať hodín kvalitnej zábavy, len teda ani po ich strávení pred obrazovkou nebudete vedieť, či s vami po celý čas len nevytierajú dramaturgickú podlahu. A ak mi moja, desiatkami podobne vykalkulovaných seriálov vystužená intuícia našepkáva správne, je dosť možné, že úplné jasno nebude ani na konci na druhej série. Ale veď uvidíme. Jedine, že by ratingy jednotky neboli dosť dobré, dvojka by bola zrušená a my by sme už nič viac neuvideli.