Peaky Blinders

Má za sebou čerstvú piatu sériu a je rovnako napínavý, strhujúci a intenzívny ako na začiatku. Od úplne prvej scény prvej série, keď začmudenými ulicami medzivojnového Birminghamu rozvážne kráča chlapík s dostihovým koňom, až po úplne záverečnú scénu zatiaľ ostatnej série, keď ten istý chlapík netuší, ako sa mohli zomlieť veci okolo neho, práve tak, ako sa zomleli, Peaky Blinders udržuje diváka bez prestávky na špičkách a jeho pozornosť neustále napruženú. Onoho ústredného chlapíka hrá skvelý Cillian Murphy, čo je herec na ktorého som sa vždy rád pozeral v čomkoľvek, ale tento seriál sa opiera o oveľa viac nôh, než len o jeho patentovateľný pohľad tichej, brehymelúcej vody. 

Peaky Blinders nie je nakrútený podľa skutočných udalostí, aj keď na internete nájdete kopu teórií, ktorú z drobných mafiánskych skupiniek v industriálnej džungli Biminghamu by seriálová rodina mohla mať za vzor. Tiež tam vystupuje zopár reálnych historických postáv, čo určite nie je na škodu pri vykresľovaní atmosféry Anglicka neisto sa potácajúceho medzi hrôzami dvoch svetových vojnen, sociálnych nepokojov a boja o samotnú podobu spoločenského zriadenia. Peaky Blinders, pomenovaní podľa zvyku nosiť žiletky zašité v šilte čiapok sú partiou pouličných bitkárov a výpalníkov spravujúcich svoj malý kúsok chudobného, beznádejného sveta. Skôr gang, než nejaká organizovaná zločinecká skupina. Na jeho čele stojí rodina Shelbyovcov a to na čo sa pozeráme je príbehom jej ambícií, snahy o nájdenie pokoja v legalizovaní aspoň časti svojho podnikania a túžby prerážať sklenené stropy. V štedrej stopáži je na všetko dosť času, takže po čase sa stanete súčasťou ich príbehu. S takýmito skvelými hrecami a premakanou dramaturgiou by aj oveľa menej záživné námety vyzerali skvele, ale takto vo vzájomnej kombinácii, ešte aj s hudbou postavenou z veľkej časti na Nickovi Caveovi a PJ Harvey sú Peaky Blinders výnimočný seriál. V podstate klasika žánru a to je ešte stále pri plnej sile. Ak ho potrebujete k niečomu prirovnať, tak si spomeňte na Boardwalk Empire so Stevem Buscemim, ktorý sa odohrával v rovnakom čase, s podobným typom postáv aj agendy na opačnej strane oceánu. Peaky Blinders je jeho zasadzenejšia, špinavšia, ľudskejšia a celkovo o kus lepšia verzia. A to teda už Boardwalk Empire bol vynikajúci. 

Napriek jednej hlavnej a postupne sa vyvíjajúcej línii, ktorou sú osudy Shelbyovcov ako rodiny, jednotlivé série veľmi dobre fungujú aj ako samostatné celky. Vedľajšie plány sa v nich priebežne otvárajú a uzatvárajú natoľko dobre, že seriál dokonca ani nepotrebuje žiadne rekapitulácie na začiatku nových sérií. Aj po ročnej pauze medzi štvrtou a piatou sériou môžete pokračovať bez útrpného spomínania si, ako to vlastne naposledy skončilo. Dve minúty nového deja a ste tam. Znie to ako taký detail, ale v skutočnosti je to prejav bezchybného scenáristického remesla, aké rozhodne ani na tejto áčkovej úrovni nie je štandradom. Peaky Blinders drží neuveriteľne dobre pohromade, nemá výraznejšie slabé miesta, po desiatkach odpozeraných hodín stále prekvapuje a pritom sa dejovo v podstate stále drží pri zemi a v uveriteľnej realite gangu stúpajúceho nahor spoločenským rebríčkom, od bitiek, cez stávkovanie až do politiky. Ak máte veľa času, toto je seriál, ktorému ho môžete venovať úplne na istotu.