Yesterday

Dávno som sa na žiaden film netešil ako na tento. Trailer sľuboval, že Yesterday je príbehom, v ktorom z nejakého paranormálneho dôvodu zo dňa na deň prestanú existovať The Beatles a všetko čo s nimi súvisí. Nikto si nepamätá ich pesničky, nikto o nich nikdy nepočul, ako keby ani nikdy neexistovali. Nikto s výnimkou jediného týpka, neúspešného hudobníka, ktorý sa tak zrazu ocitne so zásobou desiatok dokonalých pesničiek exkluzívne uložených v jeho vlastnej hlave. Síce ich sám nevymyslel, ale vo svete, ktorý nepočul o Paulovi, Johnovi, Ringovi a Georgeovi, sú vlastne akoby jeho a môže s nimi urobiť kariéru najgeniálnejšieho skladateľa všetkých čias. Ľahká, inteligentná, vtipná komédia na začiatok leta a ešte k tomu režírovaná Dannym Boyleom. Čo už môže byť prísľubom väčšieho krochtania si v úplne prázdnom klimatizovanom kine?!

Yesterday je bohužiaľ ten typ filmu, na ktorom je úplne najlepší práve trailer. Ak odhliadnem od pár drobných žartíkov a prekvapivo emotívneho momentu pred koncom, v tých troch minútach traileru je úplne všetko dobré, že je potom rozriedené v takmer dvoch hodinách celého filmu. A to je škoda. 

Boylova réžia, veci ktoré dokázal kreatívnymi postupmi vykúzliť v Trainspottingu, v Plytkom hrobe, v Milionárovi z chatrče, sa v tomto filme v podstate vôbec neprejavuje. Mohol to nakrútiť hociktorý remeselne zručný režisér bez vlastného unikátneho jazyka a bolo by to rovnaké. Asi bola predstava, že samotná premisa unesie celý film aj bez nápaditého rozprávačského jazyka, ale nestalo sa tak. Okrem toho, že hlavný hrdina teda hrá beatlesovky sa s absurdnosťou celej situácie nijako nepracuje. Žiadna snaha vysvetliť, nájsť rácio za tým celým, rozvinúť to do zábavných dôsledkov. Dokonca si ani len neskontrolovali, že vo filme v jednom momente použili referenciu, ktorá by podľa logiky príbehu vôbec nemala existovať (schválne, či si ju všimnete).

Vo finále z Yesterday ostal úplne bežný film o tom, ako sa z neznámeho človeka stane svetová hviezda, ako to ovplyvní jeho bežný život, ako sa zachová ku svojim priateľom z obdobia pred slávou a ako sa oni zachovajú k nemu. Takých filmov jú desiatky. Yesterday vyzeral na niečo veľmi výnimočné, ale nie je. Keby tam namiesto pesničiek The Beatles použili napríklad Abbu, bolo by to to isté, akurát by som si to nešiel pozrieť, nebol by som sklamaný a naopak, práve abbovské publikum by skôr ocenilo hrejivé klišé celého príbehu. Určite by sa aj viac bavili nad tým, že v tom celom sám seba hral v bočnej úlohe Ed Sheeran, zatiaľ čo ja som jeho prítomnosťou decentne trpel a už vôbec som nechápal, prečo jeho reálne pesničky v kontexte filmu dávajú na skladateľskú úroveň hneď pod Lennona a McCartneyho.