Dead Don't Die / Mŕtvi nezomierajú

Jim Jarmush má v našich kinách nový film. Volá sa Dead Don't Die (Mŕtvi neumierajú) a je to o invázii zombíkov. Predstavujem si, že k tejto vcelku nečakanej situácii došlo asi takto nejako:

Jim Jarmush, tak ako každý citlivý, kreatívny človek, ktorý už navyše má čo to za sebou, mal v hlave niekoľko pekných myšlienok o ľuďoch, živote, spoločnosti, morálke, kapitalizme. Akurát je rok 2019 a o živote v modernej spoločnosti, o tom ako je civilizácia len povrchovým náterom, o bezmyšlienkovom pachtení sa za majetkom a mocou, aj o nostalgickom sťažovaní sa na to, že ľudia už nie sú dnes, ako kedysi, len samé internety a mobily, už bolo povedané všetko. Na čokoľvek človek aj po dlhej dume v tejto oblasti príde, vo finále by to vyznelo len ako coelhovská banálnosť. To Jim Jarmush dobre chápal a tak si povedal, že ale ak by to, čo chce povedať, obalil do samonosnej formy, ktorá na seba jednak strhne pozornosť a jednak je priam predurčená na banálne floskuly a na moralizovanie nevyzerajúce ako moralizovanie, ale ako satira, tak by to mohlo fungovať. A tak nejako si vysvetľujem prečo Jim Jarmush nakrútil trashovú, krvavú, zombie vyvražďovačku, kus z nízkeho béčkového žánru, ktorý ale vďaka Jimovi Jarmushovi budú premietať veľké kiná a samozrejme aj artové kinokluby. 

Oproti bežnej zombie produkcii Mŕtvi neumierajú obsahuje niekoľko špecifík a tie prišli práve s Jimom Jarmushom. V prvom rade to má brutálne herecké obsadenie. Bill Murray, Adam Driver, Steve Buscemi, Chloe Sevigny, dokonca Tilda Swinton, Tom Waits a jeden zombík v podaní Iggyho Popa. Tým pádom sa to celé nutne posúva do nejakej meta-roviny, takže až tak neškodí ani neprekvapí, keď miestami jedna z postáv odkazuje na scenár samotného filmu aj na Jima ako režiséra. 

Čiže na čo sa v kine budete pozerať? Na zmes absurdného dada, nízkej zábavy a výborných hercov, pre ktorých to celé je očividne čistá oddychovka, taký tím building s kamarátmi. Zároveň, ak si odmyslíte tých hercov a nahradíte ich nejakými inými, až tak veľa toho film neponúkne. Viac ako dôkaz, že Jim Jarmush urobí skvelý film z čohokoľvek, to slúži ako dôkaz, že keď si už raz Jim Jarmush, môžeš všetko. Ešte aj celú dejovú líniu (tá s Tildou), ktorá do celkového dramaturgického oblúka nijako nezasiahne a lacné, extra polopate vysvetlenie morálnych poínt v samotnom závere.

Niežeby to bola nuda, to sa pri tomto žánri a dostatočne kreatívnom režisérovi ani nedá, väčších či menších fórikov je tam dosť, ale viac ako naozajstný Jarmushov film je to skôr také rutinné Jarmushove filmové cvičenie, že aha, aj takéto viem, s pomocou všetkých tých hviezdnych kamarátov je to aj veľmi ľahké a vcelku dobre to dopadne.