Tommy Orange: There There

Keď som už bol po Overstory rozbehnutý s čítaním minuloročných kníh, ktoré zbierajú prestížne medzinárodné ocenenia, rovno som sa pustil do ďalšej. Pod ruky mi prišiel Tommy Orange so svojim debutom There There, knihou o ktorej z každej strany išli zvesti ako o strhujúcej, autentickej, prevratne opisujúcej doteraz skôr ignorovaný svet a jeho obyvateľov. 

Tými obyvateľmi majú byť dnešní Indiáni, potomkovia pôvodných obyvateľov Ameriky, a svetom súčasné americké veľkomestá, v ktorých sa Indiáni ako sociálne znevýhodnená skupina obyvateľstva skúšajú pretĺkať životom, hľadajúc vlastnú identitu a cestu z dedičného kolotoča alkoholu, drog a chudoby. There There v názve odkazuje na výrok Gertrude Stein o tom, aké to je nevedieť si nájsť v živote doslovné aj metaforické miesto, v ktorom bude človek vedieť, že toto there je jeho there. 

Na rovinu, vzhľadom k očakávaniam, There There nie je nijak úžasná kniha. V skutočnosti je úplne priemerná. Najneskôr v tretine som začal tušiť, že všetky tie nadšené recenzie a ocenenia nemajú veľa so skutočnou kvalitou knihy, ale čisto s jej témou a s tým, že jej samotný autor je Indián. Prelínajúce príbehy viacerých postáv smerujú k predvídateľnému koncu a v princípe by mohli vzniknúť o ľubovoľnej, rasovo nevymedzenej skupine ľudí, ktorú autor opíše tak, aby vám ich bolo ľúto, aby ste uverili, že za ich zlé činy nemôžu oni sami, ale zlé skutky vykonané na ich prapredkoch niekoľko generácií dozadu. 

There There je považovaná za dobrú knihu, lebo ľudia chcú, aby bola dobrá, aby to bol oči otvárajúci príbeh a zároveň pozitívny príklad uvedomenia sa indiánskej mestskej komunity voči ktorej súčasná Amerika cíti dlh z minulosti. Reálne je však vcelku povrchná, vykalkulovaná a vlastne aj úplne banálna. Pozitívna diskriminácia na knižnom trhu, keby ju napísal ne-Indián, pochybujem že by si ju v literárnej prílohe New York Times vôbec všimli.