Losers

Keď som si prečítal úvodnú premisu dokumentárneho seriálu Losers, bol som nadšený. Sľubovala príbehy športovcov, ktorí zlyhali. Vo svete postavenom na oslave úspechu a ignorujúcom, že na každého jedného Messiho pripadá milión deciek, ktoré kvôli snu o úžasnej kariére kompletne zahodia svoje detstvo, aby sa potom v dvadsiatke ocitli úplne bez ničoho, s roztrhnutým krížnym väzom alebo len jednoducho s nedostatočným talentom na prerazenie do úplnej špičky, sú príbehy o tom, že vrcholový profesionálny šport obsahuje oveľa viac sklamania, než slávy absolútne dôležité. A Netflix, zdalo sa, že presne s takýmto dokumentárnym seriálom prišiel.

Losers je osem príbehov, ôsmich rôznych športovcov, od amatérskeho majstra sveta v boxe, ktorý po jednom zo zápasov skončil v kóme, cez černošskú francúzsku krasokorčuliarku, ktorá si v rámci boja proti skostnatelému športu dala priamo na ceremónii z krku dole striebornú olympijskú medailu, cez neznámeho ultra-bežca, čo sa na deväť dní stratil v púšti, až po chlapíka, čo mohol z ničoho nič vyhrať najslávnejší gofový turnaj sveta, ale úplne posledná jamka bola proti. Všetko zosumarizované v ľahkých polhodinkách, srdcervúce príbehy o tom, že šport nie je nutne všetko, že sú aj dôležitejšie veci v živote, že úspech navonok sa nerovná vždy úspech aj dovnútra a že nie je dôležité vyhrať, ani zúčastniť sa, ale ustáť najmä ustáť tých 90 percent života, ktoré obklopujú oných 10 viditeľných percent športových výkonov. 

Prvý príbeh je presne v duchu toho, čo seriál sľubuje, bohužiaľ, z ostatných sa už len dva alebo tri držia pôvodnej schémy a viac než to, ako sa dá vyrovnať s tým, keď sa človeku nevydarí tá jediná vec, ku ktorej smeroval všetko vo svojom doterajšom živote, ukazujú zasa len pekné a atraktívne príbehy o ľuďoch, čo šli vlastnou cestou. Tým vlastne popierajú tú dôležitú úvodnú edukatívnu premisu, pre ktorú by som bol ochotný seriál simultánne prekladať aj vlastným deťom. 

Za mňa teda pol na pol. Losers, ak to chcete ako zábavu a krásne príbehy, treba brať všetkými desiatimi, ale takých príbehov je plný internet, lebo ľudia akoby o inom ani nechceli počuť. Ak ste, podobne ako ja, dúfali, že toto je ten moment, keď sa konečne niekto na spoločnosť posadnutú úspechom pozrel inak, nájdete porozumenie asi tak v polovici z príbehov, ktoré seriál ponúka a úplne najviac vás uspokojí hneď ten prvý.