After Life

Nebudem sa publiku tohto blogu pokúšať predstavovať Rickyho Gervaisa, bolo by to urážanie vášho kultúrneho rozhľadu. Skrátka, počnúc The Office, cez skvelé standup špeciály až po Foregone Conclusions, velice vtipnú paródiu na hudobné dokumenty, jeho nezameniteľný autorský a vlastne aj osobnostný rukopis ste nemohli doteraz úplne obchádzať. Ak sa vám také stalo, väčšina z toho je na Netflixe a tým pádom máte postarané o program na veľmi dlho, ešte pred tým, ako sa pustíte do After Life, čo je Gervaisov najnovší príspevok k svetu ako zábavnejšiemu, úprimnejšiemu, racionálnejšiemu a všeobecne lepšiemu miestu pre život. 

After Life je skvelý, pozrel som ho na jedno posedenie, koniec-koncov dokopy sú to len nejaké tri hodiny. Gervais to napísal, režíroval a ešte aj hrá hlavnú úlohu. Gesamkunstwerk, ako vravia v Hainburgu. Základná premisa je život hlavného hrdinu, ktorý sa vyrovnáva so smrťou manželky, fungujúc pri tom v minisvete britského malomesta, obklopený rôzne bizarnými postavičkami napísanými tak, aby Gervais interakciou s nimi mohol názorne ilustrovať svoje vlastné životné názory, tak ako ich už viackrát rozprával cez standupy, poprípade na sociálnych sieťach. Z istého pohľadu je After Life šesťdielna, zručne nakrútená TEDx prednáška o ľudskosti, vyrovnávaní sa so stratou, nachádzaní sebavedomia a živote ako takom. A keďže Gervaisova životná filozofia je, že ľudia sa najlepšie učia prostredníctvom humoru, je to samozrejme brutálne vtipné. 

Väčšina scén má štruktúru vypointovaných skečov, na dialógoch úplne cítiť standupom vycepovaného autora zvyknutého, že záleží na každom jednom slove, aj že publikum, o ktoré sa on dlhodobou usiluje, netreba ku všetkému doviesť za ručičku. Mohli by v tom hrať aj oveľa horší herci, než hrajú a stále by mu to úžasne fungovalo. 

Keby "balzam na dušu" nebolo také hrozné klišé smrdiace Rozborilom, povedal by som, že After Life je presne to, čo sa balzamom na dušu myslí. Teda za predpokladu, že máte dušu podobnú tej Rickyho - pochybovačnú, premýšľavú, cynickú, bojujúcu s ľudstvom, aby ste zachránili jedincov, ktorí sa vo vás nájdu. Nemyslím si, že bude medzi vami mnoho jedincov, ktorých tento víkend čakajú lepšie tri hodiny života, ako tie ktoré strávite s týmto seriálom. 

DOPLNENÉ O DRUHÚ SÉRIU 2.5. 2020

Tak ako sa Ricky Gervais vytešoval s ohromujúco pozitívnych reakcií na prvú sériu, tak asi bude skôr rád, ak sa o druhej sérii nebude radšej veľmi hovoriť. Pretože druhú séria nie je dobrá. Tam, kde prvá séria hovorila o vážnych veciach vtipným a neošúchaným spôsobom, tak druhá séria dáva dôraz na hovorenie o tých istých vážnych veciach, ale už len úplne väžnym spôsobom. Nejaké vtipné momenty sa samozrejme vmestili, ale už zďaleka nie sú takou integrálnou súčasťou celého rozprávania, ako to bolo v prvých troch hodinách After Life. Dvojka je ľutujúci sa smutný muž obklopený bizarnými postavičkami z jeho života. S dôrazom na slovo ľutujúci sa. A je to síce oveľa reálnejší obraz prežívania smútku, utrpenia a pocitu obrovskej nenahraditeľnej straty, ale zároveň to ako seriál napísaný, režírovaný a zahraný jedným z najvtipnejších ľudí dnešného sveta vôbec nefunguje. Keby to nakrútil Lars von Trier, boli by sme v inej situácii a dalo by sa na to pozerať celkom inak, ale nakrútil to Ricky Gervais. A tým pádom je len esenciálna nadstavovaná kaša, príbeh, ktorý je na konci šiesteho prvého dielu takmer tam, kde bol na začiatku prvého. Kopa scén pôsobí len ako časovýplň, ale čo už iné im ostáva, keď v hlavnom pláne sa počas celej série naozaj nič neudeje.

Ak po tomto Gervais príde aj s treťou, hádam už to nebude tak narýchlo. Lebo tvorba v štýle, nejako už bude a nejako sa to celé vyplní dvojku úplne zabila. Ak ste ešte nevideli, ale tešili ste sa na ňu, lebo prvá bola skvelá, zabudnite, že toto celé existuje a uchovatie si krásnu spomienku na vynikajúci Gervaisov seriál, ach, škoda že je z neho len prvá séria a už to nepokračovalo.