Tim Kreider: We Learn Nothing

O Timovi Kreiderovi som doteraz nepočul, ale očividne to bola oveľa viac porucha na mojej strane, než na jeho. Žije v New Yorku, kreslí do najprestížnejších tamojších novín a čo nenakreslí to aspoň napíše vo forme všakovakých komentárov, longreadov, glos a esejí. 

We Learn Nothing - jeho zbierka presne takých krátkych až stredne dlhých publicistických útvarov sa mi dostala do rúk s odporúčaním, že sa mi to bude isto páčiť. Ukázalo sa, že to bolo do značnej miery podcenené tvrdenie. Či už Kreider píše o tom, ako sú všetci okolo navonok zaneprázdnení, o štyridsiatnickom nazeraní na konečný počet ostávajúcich dní života, o vzťahoch, o hľadaní spôsobov, ako sa vo svete pretĺcť vlastným úzko zameraným talentom, o rodine, alebo o vysporiadavaní sa so small-talkom a ľuďmi, ktorí nie sú ako ja, píše tak, že sa mi to nielen páči, ale dokonca by som to presne tak dáko mohol napísať aj ja sám. Aby to bolo úplne kruté, v jednom prípade za mňa jednoducho dopísal text, ktorý ja mám už od minulého júna rozpísaný v počítači a nechcelo sa mi ho dokončiť. Netvrdím že ja a on sme spriaznené duše a už vôbec nie, že hráme rovnakú talentovú ligu, ale v niektorých veciach skrátka premýšľame podobne a zdieľame zhodné presvedčenie o konštantnom boji človeka proti ľudstvu a o najvhodnejších prostriedkoch, akými má človek ten boj viesť. 

Pre mňa osobne je zbierka esejí We Learn Nothing motiváciou, že sadni na prdel a píš ty megero lenivé, lebo inak tie veci ostatnú v tebe naveky. Pre všetkých ostatných to sú subjektívne životné pravdy podané cez brutálne úprimný satirický nadhľad človeka, čo si uvedomuje, že tápe takmer vo všetkom, čo robí, ale vie to napísať tak, aby to milióny ostatných jednak bavilo, jednak im dalo najavo, že netápu sami a predovšetkým im pomohlo utriasť vlastné pocity a chaotické myšlienky do skvele vyzerajúcich vtipných citátov. Je mimoriadne úžasné zdieľat svetonázorovú bublinu s niekým tak briskným a nerozpakujúcim sa podeliť, ako je Krieder, pretože vám to ušetrí kopu vlastného času a ešte to aj z vás urobí šarmantného krčmového barda, keď sa nebudete ostýchať jeho vtipné argumentácie vydávať za vlastné myšlienkové kompiláty. 

We Learn Nothing je ideálne mať ako záchodovú knižku, občasne si z nej odhryznúť pár stránok a potom nad nimi v pokoji rozvažovať, nimrať sa v nich a tajomne sa pri tom usmievať niekde v električke. Ja som ju síce zhltol celú takmer naraz, ale to len preto, lebo som bol veľmi zvedavý o čom bude ďalšia esej a teraz, keď už viem o čom sú všetky, si ich môžem pekne jednu po druhej a s patričnými odstupmi prečítať ešte raz.