YOU

Neviem ako ľudia, ktorí nie sú ja, ale človek, ktorý je ja, čiže ja, sa pri výbere seriálu, ktorému venuje desať hodín života rozhoduje podľa prvej scény. Lebo ak ma vieš zaujať prvou scénou, máš imunitu aspoň na tri-štyri úvodné diely a pokojne v nich môžeš byť aj rozvláčny, alebo nudný, odpustím ti to. Úvodná scéna je pracovný pohovor seriálu a ja, čoby sám sa občasne pokúšajúci rozprávať príbehy, veľmi obdivujem, keď mi niekto za pár minút povie, čo najviac o budúcej zápletke, ale pritom naoko rieši len nejakú drobnú banalitku typu dievča vošlo do kníhkupectva. Tak sa presne začína seriál You, ktorý so nedávno dopozeral. 

You má úžasnú úvodnú scénu, jednu z najlepších, čo si pamätám. Za dve minúty som presne vedel, aký druh psychopata sa nám bude rozvíjať zvyšných cca 558 minút, akým spôsobom bude príbeh rozprávaný, kde bude vznikať napätie a tak trochu som už asi aj tušil, ako sa to skončí. A to sa stále len prechádzalo dievča medzi regálmi kníhkupectva. 

Ak si pamätáte Americké psycho, tak You je v niečom podobné, ale je to taká odľahčenejšia, mainstreamovejšia verzia. Aj keď by nepochybne mohol byť, nie je to veľmi hlboký seriál. Dôraz je vyslovene na zábavnosť a súdiac podľa očividného dôrazu na polopatistickú zrozumiteľnosť, povedal by som, že je určený skôr divákom, ktorých chce Netflix ukradnúť bežným komerčným televíziam. Ale skvelý casting hlavného hrdinu a netradičný spôsob rozprávačstva (po polovici už sa kúsok obohrá)túto urbánnu lovestory lomeno detektívku lomeno patologickú duševnú sondu hravo utiahnu. 

Spokojne som to dopozeral a až časom mi došlo, že to vlastne nebol až taký dobrý seriál, ako som si počas sledovania myslel. Ale druhú sériu si pozriem určite tiež, už len preto, že háčik, ktorým skončila táto prvá je postavený až zákerne neodolateľne. Na tento víkend plný hnusného pouličného vetra a chodníkovej čľapkanice je to ako stvorené.